Jadrovú elektráreň Černobyľ obklopuje zamorená krajina nikoho - oblasť, ktorú ešte pred 30 rokmi obývali desiatky tisíc ľudí. Tamojšie opustené dediny a mestá však nie sú celkom ľudoprázdne. Dodnes v nich prežíva asi 130 ľudí, ktorí napriek prosbám, výzvam i nariadeniam svoje rodné domovy skrátka odmietli opustiť.
V sobotu 26. apríla 1986 sa Sovietsky zväz prebudil do smutného rána. Po najväčšie jadrovej havárii v dejinách ľudstva zomreli stovky ľudí, radiácia navyše zamorila aj široké okolie černobyľskej elektrárne, ktoré v onej dobe obývalo asi 116 tisíc ľudí.
Po počiatočnom chaose a rozpakoch rozhodli sovietske úrady jasne: všetci obyvatelia zasiahnutých území musia okamžite preč. Väčšina z nich poslúchla. Niektorí však svoje rodné domy buď vôbec neopustili, alebo sa do nich krátko po evakuácii znovu vrátili.
"Zastreľte nás!"
A žijú tam dodnes. Je ich asi 130 a vo svojich niekdajších príbytkoch zostávajú aj napriek tomu, že sú si plne vedomí, že nikde na celej planéte nie je oblasť, ktorá by bola rádioaktívnymi látkami zamorená viac ako práve ich okolie. Informoval o nich server The Guardian.
"Keď nás našiel vojak, ako sa po evakuácii krovím plazíme späť do svojej dediny, povedala som mu: Ak nás tam nepustíte, môžete nás rovno zastreliť a zakopať," opísala Hana Zavorotnyová, ako sa v lete 1986 so svojimi príbuznými tajne vracala do svojho domova.
Drvivá väčšina z existujúcich černobyľských rezidentov sú ženy. Prevažnej časti z nich už dávno bolo osemdesiat rokov. "Babušky", ako si hovoria, žijú v opustených roztrúsených dedinkách, ktoré dnes len zriedka majú viac ako desať obyvateľov.
A jedovatých látok sa neboja. "Žiadna radiácia ma nedesí, väčší strach mám z toho, že budem mať hlad," vysvetľuje Zavorotnyová. "Prežili sme hladomor za Stalina, nacistickú genocídu, desiatky rokov sovietskej nadvlády, prečo by sme teraz utekali pred nepriateľom, ktorého ani nevidíme," dodávajú jej susedky, ktoré si samy pestujú hospodárske plodiny a chovajú zvieratá, aby prežili.
Rakovina, alebo smútok?
Odborníci však hovoria jasne: dlhodobý pobyt v oblasti zamorenej rádioaktívnymi izotopmi cézia, stroncia a amerícia sa v zdraví prežiť nedá. Tamojší obyvatelia skôr alebo neskôr (ak sa tak už dávno nestalo) ochorejú na rakovinu - pravdepodobne rakovinou štítnej žľazy.
"Sme na tom zle, ale tí, ktorí odišli, dopadli oveľa horšie. Opustili svoju vlasť - umrú smútkom. To sa nám nikdy nestane," zhodli sa "babušky ".
Či už obyvatelia v okolí Černobyľu následkom tragédie z pred tridsiatich rokov podľahnú, alebo nie, jedno je isté. Ochranné pásmo sa skôr alebo neskôr definitívne vyľudní. Počet ľudí, ktorí v ňom ostávajú, je totiž čím ďalej tým nižší. V roku 1986 ich tam žilo 1200, o pätnásť rokov neskôr 500 a dodnes ich tam prežíva už len málo cez sto.