Po novom svetovom poriadku v Afrike niet zatiaľ ani stopy. Naopak, v niektorých štátoch sa už aj ten doterajší takmer celkom rozpadol -- rozsiahle časti "čierneho kontinentu" ohrozuje ničím neriadený rozklad štátnej moci.
Celá oblasť od stredoafrickej panvy cez južný Sudán až po Africký roh je dnes jednou vojnovou oblasťou. Čoraz viac ohnísk nepokojov však možno registrovať aj v západnej Afrike -- ak by sa zliali do jedného, mohol by vzplanúť skutočný celoplošný vojnový požiar. Dokonca aj Nigéria, ktorá sama seba rada vydáva za akúsi poriadkovú silu, má len málo šancí, že prekoná rastúce etnické a náboženské napätie. A diktátor Robert Mugabe v Zimbabwe potreboval len tri roky na to, aby systematickým podkopávaním právnej istoty a vlastníckych práv dostal na kolená až dovtedy uspokojivo fungujúcu krajinu.
Za úplne čítankový príklad štátu, ktorý kolabuje, však odborníci považujú Somálsko -- prakticky totiž existuje už len na mape. Sever krajiny sa medzičasom rozpadol na dve časti a štátna moc má pod kontrolou len hlavné mesto Mogadišo, aj to nie celé. Vláda, justícia ani medzinárodné vzťahy nejestvujú... Somálsko, rovnako ako Libéria, Sierra Leone alebo Kongo, len potvrdzuje tézu profesora spoločenských vied Ulricha Menzela, že mocipánom afrických krajín dnes nejde ani tak o svetonázorové otázky, ako o kontrolu nerastných surovín. Po tom, čo zanikla stabilizačná funkcia konfliktu Západ -- Východ i s jej rozvojovou a vojenskou pomocou, v mnohých častiach Afriky opätovne vypukli boje o prerozdelenie vplyvu a bohatstva. "Príjmy tu nevznikajú z práce alebo podnikateľskej činnosti, lež z politickej kontroly lukratívnych zdrojov," uvádza tento vedec.
Paradoxne však tieto humanitárne katastrofy vytvárajú pre mocenskú elitu nové možné žriedlo nadpriemernej existencie -- totiž z hmotných statkov, ktoré prichádzajú ako pomoc zo Západu. Aj tu smer udáva Somálsko. Po vyplienení krajiny je bieda ľudí jediným významnejším zdrojom bohatstva -- minimálne pre niektorých. "Občianska vojna, utečenci a genocída teda nemusia byť len výrazom napätia, kmeňových bojov alebo rasovej nenávisti," tvrdí Menzel a dodáva: "To všetko môže vznikať aj z ekonomickej logiky." (hn/gaf)