Európska únia čelí útokom zvonka. Na jej hraniciach vznikajú ploty z ostnatého drôtu a aktivizuje sa krajná pravica. Členské štáty sa hádajú a vyhrážajú sa žalobami voči komisii. To nie je žiadna fikcia, ale holý fakt. Grécka dlhová kríza, možný odchod Britov z únie a najnovšie aj návrh skupinky štátov na vytvorenie akéhosi minischengenského priestoru, do ktorého by boli zahrnuté krajiny Beneluxu a Nemecko. Dôvod? Strach z teroristických útokov či nelegálnej migrácie.

Uzavrieť sa nie je riešenie

Podľa riaditeľa Centra pre európske a severoatlantické vzťahy Róberta Ondrejcsáka rozklad doterajších výsledkov integrácie ani zďaleka nie je riešením súčasných bezpečnostných hrozieb. „Schengen patrí k emblematickým úspechom integračných úsilí a ak by sme dopustili niečo také, tak by sme priznali víťazstvo teroristov,“ hovorí. Napokon bol tento návrh šmahom ruky zhodený zo stola. Napriek aktuálnej bezpečnostnej situácii je takéto riešenie politicky nepriechodné, do tohto spoločného projektu európskych krajín sa totiž investovalo príliš veľa úsilia i finančných prostriedkov.

Na druhej strane však vytvorenie mini Schengenu nie je jediná plocha, na ktorej v rámci európskych diskusií vzniká trenie. Istý deštruktívny potenciál totiž ukázali aj nacionalistické a krajne pravicové politické strany. „Francúzska pravica bude konať demagogicky, neuspokojí sa s posilnením schengenských hraníc, bude chcieť vyhostenie čo najväčšieho počtu imigrantov,“ tvrdí bezpečnostný analytik Ivo Samson. Tým si v súčasnej situácii môže zvýšiť už aj tak dosť vysoké sympatie francúzskej verejnosti. A navyše to môže dať určitý zlý príklad ostatným krajinám, kde majú tiež výrazné pravicové hnutia, ako napríklad Dánsko.

Európske „exity“

Ani rozpad eurozóny či dokonca celej Európskej únie už nie je na stoloch analytikov novinkou. Po prvý raz sa touto témou napríklad britská BBC zaoberala už v lete. Mark Mardell v júni tohto roka písal pre BBC analýzu toho, čo by sa stalo, ak by z EÚ niekto vystúpil. „Grexit by bol pre úniu hrozný, no Brexit by bol ešte horší,“ napísal. Kým v prípade Grécka sa viac ako jeho odchod skloňuje jeho vylúčenie, Británia premýšľa nad tým, či sa jej členstvo v únii ešte stále vypláca. Na stole sa dokonca objavili aj návrhy na vytvorenie akejsi dvojrýchlostnej eurozóny, teda členenie v rámci jedného celku.

V praxi to teda znamená, že sen o integrovanej Európe sa rozpadá, hoci k jej deleniu zatiaľ dochádza ešte stále v rámci jedného celku. „Dvojrýchlostná Európa už de facto existuje, hoci je to politicky citlivá otázka,“ vysvetľuje Ondrejcsák. Ak sa totiž pozrieme na eurozóny, Schengen či bezpečnostnú politiku, vidíme, že existujú rôzne zoskupenia členských štátov, ktoré sú v istých oblastiach integrované hlbšie. „Tieto tendencie vždy budú prítomné, kým bude snaha a záujem o hlbšiu či užšiu spoluprácu niektorých štátov a kým niektoré zase nebudú mať záujem,“ doplnil Ondrejcsák.