Kým Slovensko ekonomicky prosperuje, rómska komunita zostala opustená, píše sa v článku na webovej stránke arabskej televíznej stanice al-Džazíra so sídlom v Katare.
Autorka článku Simona Foltyn v úvode opisuje príbeh Róma Gábora Pyšného, murára z Lozorna, ktorý si vyslúžil povesť spoľahlivého a zručného človeka. "Moji bratia a ja máme prácu, nepotrebujeme sociálne dávky," povedal pre reportérku.
Rozhovor jej poskytol aj starosta Lozorna Ľubomír Húbek. Konštatoval, že väčšina Rómov v obci sa dobre integrovala do slovenskej spoločnosti: "Tri štvrtiny Rómov tu pracujú, žijú v legálnych domoch a prispievajú do našej komunity."
Napriek hospodárskemu rastu Slovenska a vstupu do Európskej únie však mnoho z 500.000 Rómov v krajine žije v chudobe, píše sa v článku.
Autorka opisuje situáciu v rómskej osade v Plaveckom Štvrtku, niekoľko kilometrov vzdialenom od Lozorna. Osada pozostáva z približne 100 provizórnych príbytkov, ktoré poskytujú strechu nad hlavou vyše 600 Rómom. Všetky sú však postavené ilegálne. Od zvyšku obce osadu oddeľuje plot a mnohí miestni Rómovia sa spoliehajú na sociálnu starostlivosť.
"Kto môže vyžiť zo 60 eur mesačne? Mám len dve možnosti: ísť žobrať alebo kradnúť," povedal Róm Pavel Olak, ako ho predstavila reportérka al-Džazíry. Základnú školu nedokončil a nie je vyučený v žiadnom odbore. Za to, že nedostal šancu, môže podľa neho rasizmus. Hľadania práce sa vzdal.
Starosta Plaveckého Štvrtka Ivan Slezák ale tvrdí, že sa opakovane pokúšal situáciu riešiť. Rómov obvinil z neochoty asimilovať sa a stať sa produktívnymi členmi spoločnosti.
"Predstierajú, že sú chudobní, ale všetci majú mobilné telefóny, autá a televízory. A zároveň poberajú sociálne dávky," povedal pre reportérku.
Mnohí Slováci sa zmierili s faktom, že Rómov nie je možné integrovať. Avšak prípady, ako napríklad ten z Lozorna, sú dôkazom toho, že riešenie je možné nájsť - dokonca aj bez štátneho financovania, konštatuje sa v závere článku na internetovej stránke televízie al-Džazíra.
Na otázku, prečo sa rómska komunita v Lozorne dokázala tak dobre integrovať, Gábor Pyšný odpovedal: "Je to na každom jednotlivcovi, či sa rozhodne zmeniť svoj život."