Pôvodný plán Európskej únie na rušenie roamingu v decembri tohto roku definitívne padol. Súčasné vyššie ceny volaní pri cestách po Európe tak vydržia najmenej do polovice roku 2017. Možno však nezmiznú vôbec. „Zdolali sme 97 percent cesty k cieľu,“ napísal začiatkom vlaňajšieho júla na svojom Twitterovom účte Ryan Heath, vtedajší hovorca eurokomisárky Neelie Kroesovej. Pod cieľom myslel úplné zrušenie roamingových poplatkov. Strop pre ceny odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov, SMS a MMS teda klesli medziročne o viac ako 20 percent, cena megabytu mobilných dát dokonca o viac ako polovicu.
Od júla 2009, keď EÚ začala roaming regulovať, sa znížili ceny odchádzajúcich volaní o 61 percent, prichádzajúcich o 79 percent a SMS o 45 percent. Dátové služby, ktoré reguláciám podliehajú, od júla 2012 zlacneli o 71 percent.
Obmedzenia. Ale miernejšie
Európa aj odborná verejnosť mali preto jasno. Koniec roamingu v Európe hlásili noviny, spravodajské weby aj odborové organizácie. Lenže oslavy boli predčasné. Európskej komisii vypršal mandát a Kroesovú nahradil Günther Oettinger a Andrus Ansip, ktorých predstava o jednotnom európskom digitálnom trhu je výrazne skromnejšia a viac prooperátorská. Práve operátori stoja z veľkej časti za tým, že súčasná Európska komisia plán na zrušenie roamingu prakticky stopla. Nielen že nie je isté kedy, ale nevie sa ani, či vôbec k tomu dôjde.
Ako najpravdepodobnejšia sa v súčasnosti javí možnosť akéhosi kompromisu. Teda že by mal zákazník ročný limit 50 minút volaní,50 SMS a 150 MB dát zo zahraničia za domáce ceny. Po jeho vyčerpaní si potom budú môcť operátori účtovať výrazné príplatky.
Aj o parametroch limitu sa však diskutuje a niektoré vyjednávacie strany žiadajú inú úpravu. Napríklad Lotyšsko navrhuje iba päť minút volania, päť SMS a desať MB dát na deň. To všetko len na sedem dní v roku. Telekomunikačné spoločnosti by navyše mali dostať luxus v podobe dvojročného prechodného obdobia. Potom by sa zákazníci dočkali zmeny najskôr v júni 2018.
Europarlament, naopak, presadzuje čo najrýchlejší koniec roamingu a limit 100 minút volania a 200 MB dát, bez obmedzenia počtu dní a s reguláciou poplatkov, ktoré si budú operátori účtovať navyše. Za hlavnú príčinu neúspechu plánu na vytvorenie celoeurópskeho telekomunikačného trhu býva často označovaná chamtivosť mobilných operátorov, ktorým by s odstránením roamingových poplatkov vypadla aj ďalšia časť už tak klesajúcich príjmov.
Európa: zlatá roamingová baňa
Operátori, samozrejme, roaming udržať chcú. Navyše zaň bojujú tí z krajín, ktoré patria medzi obľúbené dovolenkové destinácie. Ich argumentom je, že roaming im pomáha udržovať kvalitu infraštruktúry, ktorá v priebehu turistickej sezóny dostáva kvôli zvýšenej prevádzke zabrať.
Na druhej strane príjmy z roamingu tvoria dnes podľa štúdie A. T. Kearneyho iba okolo päť percent operátorských marží. Iná štúdia Juniper Research potom predpokladá, že práve vďaka klesajúcim cenám a rastúcemu využívaniu dátových služieb by do roku 2018 mali príjmy z roamingu vzrásť na osem percent celkových tržieb a v absolútnom vyjadrení tvoriť celosvetovo 42 miliárd dolárov. Lenže Európa je zvyknutá, že roky bola zlatou roamingovou baňou a na celosvetových roamingových tržbách sa podieľala až 46 percentami. Podľa údajov Európskeho parlamentu tu koncoví zákazníci v najlepších operátorských časoch platili dvojnásobné ceny, než aké boli na veľkoobchodnom trhu. Aj podiel roamingu na celkových príjmoch európskych operátorov v tomto čase stúpal vyššie a tvoril okolo desať percent.
Na obranu operátorov je teda nutné povedať, že to nie je výhradne ich loby, ktorá nechce prestať s tradičnými esemeskami typu „Vitajte v Chorvátsku. Do ČR (SR) teraz voláte za...“ Jednotného telekomunikačného trhu sa zľakla už aj časť eurokomisárov. Tento rok by totiž mohol mať ďalekosiahle dôsledky a od základov zmeniť celé telekomunikácie.
Zrazu by tu nebola konkurencia troch, maximálne štyroch národných operátorov, ale súťažili by spolu všetci z EÚ. Českému (slovenskému) zákazníkovi by napríklad nič nebránilo nájsť si výhodnejšiu ponuku u bulharského operátora a za jeho ceny volať po celej Európe. Zrušenie roamingu by tak pravdepodobne ešte viac podporilo súčasnú vlnu fúzií a akvizícií. V telekomunikačných firmách by následne zaniklo veľké množstvo pracovných miest, za čo nikto nechce prevziať zodpovednosť. „Nie je možné podľa vzoru USA, kde sa tiesnia štyria operátori, vytvoriť celoeurópsky trh s dvomi stovkami hráčov. To je dlhodobo neudržateľné,“ hovorí telekomunikačný expert A. T. Kearney Peter Kováčik.