EÚ predstavila novú stratégiu pre Bosnu v decembri minulého roka. Zameriava sa na ekonomické a sociálne reformy a nie na zložité politické problémy v úsilí oživiť uviaznutý prístupový proces.

Vďaka písomnému záväzku lídrov bosnianskych Moslimov, Srbov a Chorvátov únia tento mesiac uviedla do platnosti dlho odkladanú stabilizačnú a asociačnú dohodu s Bosnou. Krajina zápasiaca s ťažkosťami pri prekonávaní etnických rozporov aj takmer 20 rokov po konci vojny zaostáva za ďalšími bývalými juhoslovanskými republikami na dlhej ceste k vstupu do EÚ.

Výkonné zložky na všetkých úrovniach decentralizovaného povojnového systému vlády, ktorý rozdelil moc podľa etnických línií, mali do stredy podpísať návrh reformného programu. Následne mali dnes dohodu spečatiť s eurokomisárom Hahnom.

Predstavitelia bosnianskych Srbov však reformný program odmietli so sťažnosťami, že neboli priamo zapojení do jeho prípravy.

Hahn v oznámení o zrušení návštevy vyzval vládu autonómnej Republiky srbskej, aby program podpísala rovnako, ako to už urobili centrálna vláda a vláda moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny.

"Krajina stojí pred vážnymi spoločensko-ekonomickými výzvami, ktoré si vyžadujú rýchle a odvážne rozhodnutia a kroky, ktoré postavia záujmy, stabilitu a prosperitu krajiny a jej občanov nad stranícke záujmy," uviedol Hahn.

Veľká časť reforiem, ktoré žiada EÚ, sa týka hospodárskych a finančných otázok. Tie sú témou rozhovorov o možnej novej dohode s Medzinárodným menovým fondom (MMF), ktoré sa začali v stredu. Oba bosnianske regióny potrebujú financie od MMF, aby vykryli svoje rastúce rozpočtové deficity, píše Reuters.

"EÚ je pripravená podporiť túto reformnú agendu značnými financiami. Avšak tie možno evidentne prisľúbiť len v prípade, že bude reformná agenda náležite prijatá a realizovaná," dodal Hahn.