Európsky parlament (EÚ) a Európska komisia ako inštitúcie EÚ sa intenzívne zapájajú do celosvetového úsilia v boji proti šíreniu vírusu eboly. Pre TASR to potvrdil slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH).
Slovenský poslanec, pôvodným povolaním lekár, uviedol, že v prípade eboly ide o veľmi vážnu vec, ktorú netreba podceňovať. Pripomenul, že aj AIDS začínal tak, že vírusové ochorenie zasiahlo iba jedného človeka v Afrike a neskôr choroba zasiahla celý svet.
"Aj tu ide o vírusové ochorenie, smrtiace. Nemáme zatiaľ zbraň proti nemu, ale dobrou správou je, že Európsky parlament spolu s Európskou komisiou ohlásili, že dajú 30 miliónov eur na výskum a vývoj urgentného zásahu pre liečenie eboly," upozornil Mikolášik.
Poslanec spresnil, že na úspech medzinárodného úsilia treba zabezpečiť dve veci - najskôr vyvinúť virostatikum, čiže liek, ktorý zastaví priebeh hemoragickej horúčky, a potom nájsť a vyrábať účinnú očkovaciu látku proti ebole. Suma 30 miliónov eur je podľa neho dostatočná suma a hľadanie lieku sa dá za túto cenu zvládnuť.
Mikolášik zároveň skonštatoval, že svetový boj proti ebole sa začal neskoro. Už tri západoafrické krajiny - Guinea, Libéria a Sierra Leone - sú ebolou postihnuté a prestávajú prakticky fungovať.
Platí to najmä pre Libériu, odkiaľ prichádzajú správy o zrútení štátneho systému. Len v tejto krajine je podľa odhadov vyše 4500 chorých, pričom počet exponenciálne rastie a zvyšuje sa aj riziko prieniku eboly do ďalších krajín.
Slovenský poslanec uviedol, že treba vítať iniciatívy, ktoré vyvíja EÚ spolu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) alebo plány Spojených štátov vyslať do západnej Afriky vyše 3000 dobrovoľníkov a zdravotníckych pracovníkov. Je to krok správnym smerom, skonštatoval Mikolášik, ale nemožno tu poprieť "filozofický prístup" v duchu "vyriešme krízu v Afrike a nenechajme ebolu prísť ku nám".
"Ako lekár musím povedať, že je to správne. Vítam aj to, že bruselské letisko, ako jedno z mála v Európe, ktoré prijíma lety zo západnej Afriky, prijalo karanténne a epidemiologické opatrenia pre zabránenie vstupu infikovaných ľudí na európsku pôdu," uviedol Mikolášik.
O tom, že si Európa uvedomuje vážnosť situácie, svedčí aj skutočnosť, že ebola nie je len predmetom záujmu ministrov zdravotníctva, ale aj diplomatov a tiež premiérov a prezidentov, ktorí o ebole diskutovali na piatkovom summite EÚ.
Zrejme zavážili aj slová generálnej riaditeľky WHO Margaret Chanovej, že treba prijať najvyšší možný stupeň výstrahy, pretože ebola je celosvetová záležitosť.
Mikolášik vyjadril obavy, že možno je už trochu neskoro, lebo zodpovedné úrady mali začať oveľa skôr s prijímaním potrebných opatrení. Zdôraznil, že súhlasí s názorom slovenského lekára a profesora Vladimíra Krčméryho z Univerzity sv. Alžbety, ktorý povedal, že lekári sú zatiaľ bezmocní, aj keď pracujú, ako vedia. Tí, čo mali ako prví nastúpiť ešte pred štyrmi mesiacmi, bola armáda a polícia. "Tieto inštitúcie neprijali opatrenia a vírus sa šíril ďalej cez hranice a šíri sa dodnes," zhodnotil situáciu poslanec.