Obyvatelia mesta Mariupoľ na východe Ukrajiny sa pripravujú na obranu pred povstalcami, ktorí tam s podporou ruských vojakov plánujú vtrhnúť. Cesty blokujú dlhé kolóny miestnych, ktorí sa na poslednú chvíľu rozhodli prejsť do bezpečia. Okolo mesta vznikajú zákopy. Stúpenci kyjevskej vlády však tušia, že sú v menšine.
Príslušníci ukrajinskej Národnej gardy, ktorí slúžia na kontrolných stanovištiach pri hlavných cestných ťahoch z takmer polmiliónového prístavného mesta, sa v posledných hodinách nezastaví. Správy o postupujúcich separatistoch, ktorí vo štvrtok ovládli prihraničné mestečko Novoazovsk a plány na dobytie Mariupoľa sa nijako netaja, donútili tisíce civilných obyvateľov, aby vyrazili z mesta.
"Kolóna sa občas pretiahne až na tri kilometre. Niektorí idú skrátka tam, kam mieria každý deň, veľká časť z nich sa však zúfalo snaží opustiť mesto skôr, ako prepuknú boje," hlási zo západného predmestia Mariupoľ reportér britskej BBC.
Popri kontrole vozidiel, ktoré mesto opúšťajú alebo sa naopak snažia dostať dovnútra, pribudla však gardistom ešte jedna úloha. Koordinujú dobrovoľníkov so záhradníckymi rukavicami a rýľmi, ktorí prišli stavať zákopy.
Veľa nezmôžeme, ale nechceme len sedieť, hovoria aktivisti
"Tak to jednoducho vyzerá, keď je nepriateľ štyridsať kilometrov od nás," povedala reportérom servera KyivPost.com päťdesiatročná továrenská robotníčka Svetlana. Jej skupinu rozdelili gardisti na dve polovice, každú poslali na jednu stranu diaľnice a ukázali, kde majú začať kopať.
Stúpenci kyjevskej vlády vedia, že zákopy vzbúrencov s podporou ruskej armády zrejme nezastavia. Nechcú však len sedieť doma a trápiť sa pri sledovaní televíznych správ, líči atmosféru medzi niekoľkými stovkami najaktívnejších obyvateľov Maria Podybajlová z hnutia Nový Mariupol.
V kancelárii sú pre ukrajinských vojakov pripravené nepriestrelné vesty, konzervy s jedlom a základné lieky. Tri skupinky aktivistov denne obchádzajú stanovište gardistov a nosia im ďalšie zásoby.
Kľúčové prístavné mesto na pobreží Azovského mora už má aj svoju vlastnú jednotku dobrovoľných bojovníkov. Volá sa Mariupoľský batalion teritoriálnej obrany a hlási sa k nemu asi 300 miestnych. Jednou z nich je aj sama Podybajlová, učiteľka politológie na tamojšej vysokej škole.
Kvôli ukrajinskej kríze vymenila skriptá za maskáče a so svojimi spolubojovníkmi sa chystá brániť mesto pred "sabotážou". Ako však priznávajú samotní prokyjevskí aktivisti, medzi obyvateľmi prístavného mesta sú skôr v menšine. Skutočne hlasití stúpenci jednotnej Ukrajiny, ktorí sa svoj názor neboja verejne prezentovať, sa v polmiliónovom meste počítajú na tisíce.
Vzbúrenci obsadili Jaltu, na Mariupoľ môžu aj zo západu
"Útok ešte nezačal, na okraji mesta však už pracujú prieskumnícke skupiny," opísala v sobotu situáciu v okolí strategicky významného prístavu ruská agentúra ITAR-TASS. Separatisti podľa ruských médií obišli mesto zo severu a asi 35 kilometrov juhozápadne od neho obsadili pobrežnej osadu Jalta. môžu teda zaútočiť prakticky zo všetkých strán.
Mariupoľ je pre vzbúrencov mimoriadne významný. Nejde len o to, že je druhým najväčším mestom Doneckej oblasti. Pobrežie Azovského mora, na ktorom leží, môže poslúžiť ako spojnica medzi Ruskom a Krymom, ktorý Moskva v marci anektovalo. Dá sa teda očakávať, že sa separatisti svojho cieľa nebudú chcieť vzdať.
Prvýkrát mesto ovládli už na jar, počas vlny pouličných nepokojov tu zomrelo niekoľko ľudí. Od júna je opäť pod kontrolou ukrajinskej armády. A predseda kyjevskej Národnej bezpečnostnej rady Andrij Lysenko sa nechal počuť, že vojaci v Mariupole majú dostatok prostriedkov, aby ho ubránili.
Povstaleckí predáci však ihneď po štvrtkovom dobytí Novoazovska oznámili, že "oslobodenie" Mariupoľa je otázkou niekoľkých najbližších dní. To je ostatne hlavným cieľom nového bojového frontu, ktorý "ruské sily pod maskou ozbrojencov z Donbasu" podľa Lysenka tento týždeň otvorili.