Boli Židia v okupovanej Prahe, bolo ich päť a mali len tri výjazdové povolenia. Museli z troch detí dve nechať na mieste. Vzali si to päťmesačné. Dve staršie dcéry zostali. Jedna sa stala matkou Andrewa Schapira.
Keď nový americký veľvyslanec Andrew Schapiro dorazí do Prahy, príde do mesta, kde jeho prarodičia v roku 1939 prežili svoju vlastnú Sophiino voľbu. Išlo o jeho matku. A všetko mohlo byť inak. Vlastne nemuselo už byť vôbec nič.
Bolo to úplne rovnaké ako v knihe Williama Styrona: Židia a nacisti, k tomu deti, z ktorých možno len jedno zachrániť pred temným osudom.
Starý otec a babička budúceho veľvyslanca to mali svojim spôsobom dokonca ešte horšie ako románová Sophie. Deti mali tri. Ako Sophie si však mohli vziať len jedno. A tak vybrali päťmesačného Tomáša, pretože bol ešte kojenec. Jeho sestry Raja a Helga mali päť a sedem rokov, tak museli zostať.
Aj preto, že jeden nemecký dôstojník nedodržal slovo. Ale písal sa rok 1939, nad Prahou viala vlajka s hákovým krížom a tak to Czernerovcov vlastne ani neprekvapilo.
S nemeckým dôstojníkom urobili obchod. Slobodu a životy za bývanie. Páčil sa mu totiž ich luxusný byt. Chcel ho pre svoju českú milenku. A tak ho s ním pán Czerner vyhandloval za päť povolení na opustenie tretej ríše. Lenže oficier priniesol na poslednú chvíľu len tri. S nacistami to nikdy nešlo hladko.
Bolo treba narýchlo rozhodnúť, kto pôjde. Vlastne nebolo čo riešit. Otec musel, pretože utekal. Nebol len Žid, ale aj riaditeľ zastúpenia spoločnosti Shell a vedel, že po ľuďoch ako on rýchlo pôjdu, aby odsekli národu hlavu. Ďalšie dve priepustky mali využiť manželka a syn v perinke. Velvyslacova matka o tom píše v knihe Listy z Prahy.
S tým, čo vieme dnes, to vyzerá, že to muselo byť srdcervúce rozhodovanie. Ale Czernerovci to mali jednoduchšie než Sophie. Nebola to ešte priamo voľba medzi životom a smrťou. Alebo si to aspoň nemysleli. Bol máj 1939, a že príde holokaust, napadalo vtedy len najväčším pesimistom. Prevládajúcim názorom bolo, že západní spojenci čoskoro Hitlerovi zrazí hrebienok a všetko bude ako predtým.
Okrem toho mali Czernerovci v dome za suseda amerického konzula. Povedal im, že nie je žiadny problém, a nech pokojne idú do Ameriky, on na ambasáde vybaví všetko aj pre Raju a Helgu. Za pár dní ich tam máte, hovoril. A tak rodičia odišli a dcéry zostali s babičkou a strýkom Erwinom, ktorý bol lekár, a jeho ženou Paulou.
Lenže s odchodom dievčat sa to komplikovalo. Zasiahla absurdná byrokratická logika. Napodiv americká. USA totiž mali pre utečencov kvóty. A pretože pán Czerner pochádzal z Ruska, vošla sa celá rodina ľahko do kvóty pre Rusko, kde utečenci neboli. Lenže teraz sa Raja a Helga ocitli v kvóta pre Česko, ktorá bola beznádejne vyčerpaná.
Smrť už chytala za golier
Nakoniec sa dostali von na sklonku septembra 1939. Smrť už ich chytala za golier, pretože začiatkom vojny nacisti rýchlo zastavovali odchody Židov. Pomohol otcov brat. Tiež odchádzal a rovnako pochádzal z Ruska a tak sa s ním aj dievčatá naraz presunuli do ruskej kvóty.
Možno stačilo pár dní a brána k životu sa zabuchla a pre Czernerovcov by to bola naozajstná Sophiina voľba aj so smrťou na konci. Ale Raja a Helga to stihli na poslednú chvíľu.
V Amerike sa zišli s rodinou a začali nové životy. Raja sa stala lekárkou ako jej strýko Erwin, vydala sa a mala syna Andrewa. Ten vyštudoval Yale, Oxford a Harvard, kde bol spolužiakom budúceho prezidenta Baracka Obamu. Stal sa jedným z najlepších amerických právnikov. Wizard úspešne zastupoval tabakovú firmu Phillip Morris v spore o premrštené nároky na odškodnenie, v miliardovej kauze obhajoval YouTube a Google, v ďalšom miliardovom prípade obhajoval majiteľa herní v Las Vegas a zhodou okolností ako Američan s českými koreňmi obhajoval ďalšieho "krajana", bývalého šéfa newyorskej polícia Bernarda Kerika.
Nový veľvyslanec Andrew Schapiro.
A medzitým získal pre kampaň svojho študentského priateľa Baracka 1,26 milióna dolárov, čo je aj na americké pomery naozaj veľa, a teraz sa aj za to stáva americkým ambasádorom v Českej republike.
"V pondelok idem do transportu"
Príde do Prahy, odkiaľ babička jeho matky, jej strýko Erwin a teta Paula odišli v transporte a už sa nevrátili. Zostali po nich len listy.
Raja a Helga ich našli až ako dospelé v krabici a zostavili z nich knihu Listy z Prahy 1939-41. Obálky mali veľa známok a pečiatok, jednu s Nemecku orlicou. A vnútri bol strach a smútok. Z náznakov je cítiť, ako v Prahe prituhuje a ako sa tým pisatelia snažia "Američanov" neznepokojovať a naopak si robia umelé starosti, aby sa tým za morom v novom prostredí dobre žilo. Zaujímajú ich veci ako kolieskové korčule, detské zimné kombinézy či kult detských narodeninových párty, ktoré boli vo vtedajšej Európe neznáme. Ale niekedy už nešlo obavy skryť. Podľa dohodnutého kódu sa Nemcom hovorilo "teta Stef", a tak v jednom liste stálo: "Prosíme, zachráňte nás, teta Stef začína byť veľmi zlá."
A potom "teta Stef" udrela. Paula v poslednom liste píše, že v pondelok sa musí hlásiť do transportu. "Musím ísť sama. Neviem, čo si tu Erwin počne. Tak zbohom - kým sa zase nestretneme." Erwin s babičkou zmizli o pol roka neskôr.
Nemať veľké šťastie, Raja a Helga by išli s nimi a táto Sophiina voľba by vyvrcholila rovnako hrozne ako tá od Styrona.
A do Prahy by prichádzal úplne iný americký veľvyslanec.