Ruský prezident bol v piatok v jednom ohni. Prišiel sa zúčastniť spomienkových akcií pri príležitosti výročia vylodenia v Normandii. A hoci vo svojich spádoch ohľadom Ukrajiny nijako neustúpil, západní lídri sa s ním radi začali baviť, píše vo svojom komentári Teodro Marjanovic.
Diplomatické, či lepšie povedané až choreografické hrátky západných štátnikov ohľadom toho, v akom okamihu a na ako dlho sa stretnúť s Vladimirom Putinom, účinne zatienili to, o čo tu v piatok v prvom rade išlo.
S kremeľským vládcom sa nikto z nich predsa nemá vôbec baviť. Vykonal vec, ktorá tu od druhej svetovej vojny nebola. Násilne si zabral časť cudzieho štátu. A to len preto, že sa mu nepáčilo, akú si tá krajina v jeho susedstve chcela zvoliť budúcnosť.
Lenže uplynulo sotva pár mesiacov, počas ktorých bol Putin síce formálne vylúčený z veľmocenského klubu zvaného už len G-7, a náhle sa s ním zase každý chce schádzať: François Hollande, Angela Merkelová, Barack Obama ... Aj Miloš Zeman sa podľa všetkého zatetelil blahom, keď zasadol zrovna vedľa neho na pripravenej tribúne.
Preto sa treba pýtať, prečo bol Putin z géčkového klubu vôbec vylúčený? Tančeky okolo jeho prítomnosti sa navyše odohrali pri jednej z najväčších pamiatkových akcií konaných v Európe práve v súvislosti s druhou svetovou vojnou. Čo je dodatočný, navýsosť smutný paradox.
Ruský prezident Vladimir Putin. Snímka: Reuters
Z dostupných správ vyplýva, že sa debaty s kremeľským vládcom viedli v rovine priateľského posmeľovania, aby to už nepreháňal s podporou separatistov na východe Ukrajiny. Prípadne, aby s novozvoleným prezidentom Petrom Porošenkom, s ktorým včera za účasti Merkelovej zhruba minútu tiež pokecali, nadviazal naozajstný "dialóg". To jest, aby Kremeľ, ak láskavo ráči, uznal jeho legitimitu.
Takže, ktorý z tých západných lídrov si so sebou na prvé priame stretnutie s Putinom od vypuknutia ukrajinskej krízy priniesol budapeštianske memorandum z počiatku 90. rokov? Pre pripomenutie, je to medzištátny, stále platný dokument, v ktorom sa Rusko zaviazalo, že bude rešpektovať územnú integritu Ukrajiny. Výmenou za to sa Kyjev vzdal atómových zbraní umiestnených za sovietskych čias na jeho teritóriu.
Odpoveďou je, že žiadny.
V Normandii sa v piatok odohralo veľa inscenácií všetkých možných dávnych bojových akcií až na túto pomyselnú scénu, ktorá by pritom ako jediná naozaj mohla so sebou niesť posolstvo, že heslo "už nikdy vojnu" stále platí. Ruskom podpísaný budapeštiansky záväzok nikto Putinovi skrátka neomlátil o hlavu.
Ako krásne bude 21. storočia
„Nachádzame sa v momente, keď sa pánovi Putinovi otvára šanca vrátiť sa do mantinelov medzinárodného práva," poznamenal naopak Barack Obama. Lenže tými otvárajúcimi sa vrátkami nie je vôbec myslené, aby sa ruský prezident vzdal odkusnutého Krymu. Ale aby sa už len správal menej nápadne a agresívne.
Keby nešlo o ľudské životy a tak zásadné veci pre budúcnosť najmä našej, Rusku blízkej časti kontinentu, musel by sa človek až smiať, ako je to trápne, nedomyslené a nedôstojné.
Lenže je to podobne ako s paletami s hotovými jedlami a prístrojmi na nočné videnie v hodnote iba piatich miliónov dolárov, ktoré USA novej, separatizmom sužovanej Ukrajine poskytnú. Človeka z toho skôr zamrazí. Ak Ukrajinci niečo potrebujú, sú to zbrane, výcvik, proste naozajstná vojenská pomoc.
Piatkový pohľad z pláží na severe Francúzska, o ktorých sa dá povedať, že sú nasiaknuté krvou, preto nebol moc útešný.
Bolo by krásne hľadieť do vĺn, odkiaľ prišla sloboda. A hovoriť si, ako je 21. storočie bezchybnou častou dejín, pretože na starom kontinente už nikoho nenapadne uvádzať starým spôsobom do chodu ozbrojené konflikty, spojené napríklad i s vyloďovaním.
Lenže k takýmto zajtrajškom sa Európa bohužiaľ nevydala, alebo ak áno, bola to len chvíľková vychádzka. Opäť je tu stará realita vracajúca všetko do starých koľají. Všetok akokoľvek aj dobre mienený idealizmus je na ňu krátky, najmä potom ten moderný obamovský, spočívajúci v naivnej predstave, že možno "resetovať" vzťahy a baviť sa už len ako pragmatickí kamaráti.
Že sa, povedané s Obamom, teraz Putinovi otvára šanca vrátiť sa do medzinárodného spoločenstva? Veď sa mu už otvorila tým, ako si ho všetci predchádzali.
Bol to on, kto sa vylodil v Normandii.
zdroj: idnes.cz