Západ nie je tvárou v tvár terorizmu tak bezbranný, ako sa bezprostredne po útokoch na civilné ciele ako napríklad v Paríži môže zdať. Podľa odborníkov je ale potrebná ochota odpútať sa od zaužívaného myslenia a uznať niektoré nepríjemné fakty, k čomu sa politici zatiaľ nemajú.
O vhodných opatreniach sa síce hovorí, ale zostávajú trochu v tieni. Ako kvôli vyťaženosti médií aktuálnym spravodajstvom, tak aj kvôli tomu, že informácií okolo nás je čím ďalej viac a orientácia v nich je čím ďalej zložitejšia. Svoju úlohu v tom zohrávajú aj sociálne siete.
Portál iDNES.cz zmapoval hlavné myšlienky z textov dvoch odborníkov, ktorí v posledných týždňoch ponúkli komplexnejší pohľad na problematiku boja proti terorizmu. Americká expertka na národnú bezpečnosť či skrachované štáty Rosa Brooksová sa zamerala najmä na slepú uličku, bývalý izraelský spravodajský dôstojník a diplomat Šmuel Bar zase navrhol konkrétne postupy.
Čím viac sledovania a múrov, tým viac bezpečia? Omyl
Rosa Brooksová svoj text pre Foreign Policy otvára tézou, že nedávny útok v Paríži si síce po práve zasluhuje odsúdenie, ťažko ho ale označiť za prekvapivý.
"Občasné útoky teroristov proti Západu sú v zásade nevyhnutné a bude ich zrejme skôr pribúdať. Ak chceme znížiť dlhodobé riziká terorizmu - vrátane toho, že prispejeme k premene západnej spoločnosti v nepoznateľnú karikatúru seba samej - potrebujeme prestať vnímať terorizmus ako šokujúci a obludný. A namiesto snahy ho poraziť o ňom uvažovať ako o dlhodobom probléme, ktorý sa musíme naučiť zvládať," napísala Brooksová.
Napríklad o myšlienke izolácie od nebezpečenstva súdi, že sa Európa či Amerika z princípu nemôže ohradiť múrom dosť vysokým a dlhým, aby vo svete prepojenom extrémne hustou leteckou dopravou zabránila prieniku skutočne odhodlaných ľudí. A upozorňuje, že útoky nepáchajú novo prichádzajúci: "Každá krajina má svojich rozhnevaných mladých mužov a internet ponúka množstvo ideológie pre ospravedlnenie akejkoľvek nenávisti."
Za mylnú pokladá aj cestu nekonečného posilňovania sledovacích kapacít spravodajských služieb. Informácie whistleblowera Edwarda Snowdena podľa nej ukázali, že USA už sledujú prakticky každého, útoky to ale nezastavilo. A čím viac e-mailov, telefonátov, záberov z dronov, satelitných snímok a ďalších dát spravodajcovia získajú, tým ťažšie je odfiltrovať podstatné informácie od šumu.
Za slepú uličku pokladá aj prílišnej upnutie pozornosti na Islamský štát, ktorý je ideologickou autoritou, ale zďaleka nie jediným páchateľom útokov - terorizmus ostatne existoval dlho pred jeho vznikom.
Dáta jej dávajú za pravdu. Portál Global Terrorism Database ukazuje, že obetí teroristických útokov v Európe je skutočne v porovnaní s predchádzajúcimi dekádami výrazne menej. Štyri najväčšie od roku 1988 pripadajú na útoky v Londýne, Madride, Paríži a na ťarchu extrémistov Andersa Breivika.
"Od roku 2006 pripadá viac ako polovica všetkých obetí teroristických útokov na Západe (radia do neho aj USA, pozn. red.) na neislamských, osamelých vlkov, často motivovaných pravicovým extrémizmom, alebo separatistami," dodáva Brooksová. S tým, že hoci to nemôže utešiť obete teroru, v dvadsiatom prvom storočí tvoria ľudia zo Západu (ktorý zažíva historicky nebývalú epochu mieru a blahobytu) len 2,6% celkového počtu obetí teroristov.
Sýrska utečenecká kríza podľa Brooksovej ukázala problém, na ktorý európske kapacity nie sú dimenzované - pričom budúce konflikty či zmeny klímy môžu spustiť ďalšie migračné vlny.
Regrutačné strediská islamistických militantov si podľa Brooksovej nemôžu priať lepší dar, než aby Západ odvrátil zrak od stoviek tisíc ľudí utiekajúcich sa k prístrešiu a bezpečiu - kvôli tomu, že malý zlomok tých ľudí môže patriť k extrémistom. Podobne by islamistom paradoxne mohla pomôcť aj pozemná invázia.
To prirodzene neznamená, že by sa Západ mal zriecť použitia jednej zo svojich veľkých výhod - pokročilej vojenskej sily. "Tá sila môže hrať úlohu v prevencii a odpovediach na útoky, ale kým nevieme, na koho zacieliť a kým nerozumieme regionálnej dynamike, táto úloha by mala byť malá," usudzuje expertka.
"Nehrajme s teroristami ich hru"
"Štrnásť rokov po 11. septembri stále vieme prekvapivo málo o tom, ktoré protiteroristické postupy sú účinné a ktoré nie. Z veľkej časti preto, že pre vlády nebolo prioritou financovať či vykonávať výskum na tomto poli. To sa musí zmeniť," uzatvára Brooksová.
Z konkrétnych bodov, čo robiť, napríklad navrhuje neísť s investíciami do bezpečnosti za bod, za ktorým už sú prínosy bezpečnosti vzhľadom na náklady mizivé. Teda to, čo ekonómovia poznajú ako zákon klesajúceho hraničného úžitku.
Vo väčšej miere by sa zamerala na komunity, z ktorých teroristi vyberajú regrútov. Tieto komunity vníma ako možný zdroj informácií o podozrivých živloch i ako spojenca pre zachytenie "nalomených" mladistvých, ktorým ešte ide zámer dať sa na temnú dráhu odhovoriť. A treba od nich aj získať informácie, kto ich lákal a kde ho nájsť.
Brooksová súdi, že terorizmus nemožno rovnako ako kriminalitu či chudobu jednoducho poraziť. Kľúčové je prestať teroristov "odmeňovať" tým, po čom túžia: prehnanými reakciami, strachom a paralýzou spoločnosti. Za príklad dáva útoky z 11. septembra 2001, ktoré ochromili burzy, leteckú dopravu a viedli k zdĺhavým a drahým vojnám v Afganistane aj Iraku.
"Z pohľadu Islamského štátu funguje Paríž rovnako. Protiuutečencké nálady im pomôžu s regrutováním, utrpí turistický ruch. (...) Smútime a snažme sa o prevenciu a potrestanie vinníkov, ale prestaňme sa pozerať na terorizmus ako na niečo unikátne," hovorí Brooksová a pripomína, že ľudí zomrelých nešťastnými náhodami či napríklad pri autonehodách je stále na Západe mnohokrát viac ako obetí terorizmu.
Zničiť Islamský štát? Ťažko
Izraelský výskumník Šmuel Bar súdi, že poraziť Islamský stáť za súčasnej konštelácie síl nemožno - sýrskej aj irackej vláde chýba sila, koalícii arabských krajín a veľmociam ochota. Rusko podľa neho hrozbou islamského štátu ospravedlňuje svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii. A Barack Obama je rozhodnutý do ďalšej vojny neísť. Ostatne na odpore proti intervenciám a sťahovaní vojakov založil svoj politický kapitál.
Podľa Bara je Západ kvôli svojej pasivite teraz sunnitmi vnímaný skôr ako prošíitský. A pretože Islamský štát využil sunnitsko-šíitsky sektársky konflikt ku svojmu prospechu a mnoho sunnitov naň nazerá ako na zástancu proti šíitskej hrozbe, násilie bude pokračovať a privedie do Európy ďalších utečencov.
Podceniť podľa neho nemožno ani "päť až sedem tisíc" bojovníkov IS zo západných krajín, ktorí sa vracajú domov s pevne zakorenenými myšlienkami džihádu a v rámci moslimských komunít na Západe sa im dostáva spoločenskej podpory.
Bar zdôrazňuje, že by hrozba Islamského štátu nemala byť definovaná organizačne či vojensky, ale skôr ako ideologické hnutie s rôznou úrovňou vplyvu na veľké počty ľudí. Nabáda preto k boju ako proti prejavom radikálneho islamizmu, ale aj proti "ideologickému svetonázoru, ktorý leží pri jeho zrode".
V aktuálnej situácii je podľa neho dôležité bezprostredne stmeliť koalíciu štátov a politických útvarov na hraniciach oblasti pôsobenia Islamského štátu a masívnu podporu najmä Libanonu a Jordánsku, ktoré sa potácajú pod náporom státisícov utečencov.
"Jordánsko, Kurdi a Izrael sú v tomto ohľade prirodzenými spojencami. Musí sa ale zmeniť nejednoznačný prístup Turecka, umožňujúci voľný priechod zahraničných bojovníkov a ropy, aby bola upevnená severná časť koalície," uvádza Bar, ktorý ďalej odporúča cielenú likvidáciu radikálnych vodcov, ich zajatia či využívanie na šírenie dezinformácií. A tiež tlak na Saudskú Arábiu, Pakistan a Irán, aby prijali zodpovednosť za štátom financované náboženské inštitúcie a duchovných.
Zrútené štáty už nejde obnoviť. Zmierme sa s tým
Podľa Bara bude Západ musieť prehodnotiť zámer obnoviť terajšie zrútené štáty. "Akonáhle boli rozložené, nie je možné ich znovu obnoviť pomocou politických prostriedkov a neexistujú dostatočné ekonomické alebo vojenské zdroje, ktorý by mohli dosiahnuť ich opätovné zjednotenie," ukazuje na Sýriu a Irak.
O revolučnej myšlienke prekreslenia máp Blízkeho východu sa v odborných kruhoch diskutuje už dlhšie. Otáznikov ale zostáva mnoho, napríklad neistá budúcnosť sunnitského územia medzi (hypoteticky) zmenšeným šíitskym Irakom, zmenšenou alavitskou "Sýriou" a kurdskými územiami na severe. Ďalej napríklad územné nároky zúčastnených štátov či rivalita kurdských frakcií.
Na "európskom fronte" je podľa Bara nutné zostaviť program pre zablokovanie vplyvu IS medzi tamojšími moslimami. "Protiradikalizačné úsilie bolo ťažko oslabené politickou korektnosťou a ideologicky motivovaným popretím náboženských a islamských východísk islamského terorizmu," píše. Je podľa neho potrebné akceptovať, že skutočnou motiváciou - ako ju vnímajú teroristi, zdôrazňuje - je islam.
Medzi ďalšími prioritami podľa izraelského experta je venovanie pozornosti radikálnym duchovným tak, aby ďalej nemohli byť súčasťou západnej ekumenickej spoločnosti a súčasne ospravedlňovať teroristickú ideológiu.
Výhľadovo však Európa, argumentuje Bar, bude potrebovať prehodnotiť aj predpoklad, že "umiernené islamistické fundamentalistické hnutia" môžu byť protiváhou džihádistov. Preto navrhuje objasniť kritériá financovania z EÚ a automaticky prestať prispievať inštitúciám, ktoré umožňujú akékoľvek formy radikálneho kázania či vzdelávania či sú spájané s radikálnymi skupinami.
Motivácie, ktorej Šmuel Bar na základe tridsaťročnej skúsenosti s prácou v izraelskej administratíve navrhuje, sú ale aj pozitívne. Napríklad v rámci "sady nástrojov" pre boj s islamským radikalizmom na Západe aktívne navrhuje podporovať tých moslimských vodcov, ktorí sú ochotní sa proti radikalizmu jasne postaviť.