1. Možno takýmto útokom predchádzať?

Podľa Mariana Brzybohatého, prednášajúceho študentom Policajnej akadémie ČR o terorizme, je obrana voči dôkladne nachystanému útoku na „mäkký cieľ“(teda cieľ všeobecne neozbrojený a na boj neurčený, pozn. red.) nesmierne obťažná. Takých cieľov sú v Paríži stovky, možno tisíce. „Predvídať sa to do určitej miery dalo. Ak však dlhý čas neviete kedy, kde, kto a ako, tak v podstate neudržíte koncentráciu ani prostriedky, ktoré by vám k tomu pomohli zabrániť,“ povedal. Brzybohatý pripomenul, že možno síce udržiavať účinnejšie opatrenia, sú však otázkou aj ceny a dlhodobej udržateľnosti. Útok označil za dobre naplánovaný, vykonaný so znalosťou ústupových ciest a reakcií bezpečnostných zložiek. Na príprave podujatia sa podľa neho zrejme podieľalo viac ľudí než len zastrelení útočníci.

2. Aké sú reakcie zo sveta?

Zrejme nikoho neprekvapí, že do Francúzska dorazil rad kondolencií. V Paríži sa tak včera konal Pochod za národnú jednotu, ktorého účastníci si uctili pamiatku obetí. Do Francúzska sa naň vydali aj politici. Vrátane slovenského premiéra Roberta Fica. Hackerská skupina Anonymous zase zverejnila vyhlásenie, v ktorom vyhlasuje vojnu islamistom a hrozí pomstou. Určitú mieru efektivity dali Anonymous najavo už v minulosti sériou útokov na weby vládnych inštitúcií USA. Mimochodom, karikatúry odsudzujúce útok sa objavili aj v množstve médií v moslimských krajinách.

3. Aká veľká je moslimská komunita v Európe?

V roku 2012 sa s islamom ako svojou vierou identifikovali dve percentá obyvateľov Európskej únie (najviac bolo rímskokatolíkov nasledovaných s výrazným odstupom protestantmi, ortodoxnými kresťanmi a ľuďmi bez vyznania), v roku 2009 odhady hovorili o čísle na úrovni 13 miliónov ľudí. Prírastok počtu moslimov je v posledných rokoch relatívne vysoký (napriek stále relatívne nízkym absolútnym číslam) vzhľadom na imigráciu aj vyššiu pôrodnosť. Napríklad vo Francúzsku možno dopátrať čísla tamojšej moslimskej komunity medzi intervalom päť až sedem miliónov ľudí, v Nemecku je to okolo štyroch miliónov, relatívne veľké sú tiež komunity v Spojenom kráľovstve, Taliansku či Holandsku.

4. Uspeli teroristi?

Na to možno pozerať z rôznych uhlov. Útok sa logicky dostal na predné stránky novín a médiá sa mu obšírne venovali. Z tohto pohľadu, pretože cieľom teroristov je publicita a pôsobenie na verejnú mienku, atentátnici uspeli. Na druhej strane to je vec, s ktorou krajina so slobodnými, necenzurovaným médiami, musí počítať. Rozhodne sa, naopak, nepodarilo umlčať karikaturistov. Ich kolegovia z celého sveta na útok reagovali. Inokedy seriózny The Independent vyšiel s titulnou stranou, na ktorej bol ústredným odkazom teroristom – a jediným motívom – vztýčený prostredník. Týždenník Charlie Hebdo sa dočkal výraznej pomoci od ostatných francúzskych periodík vrátane poskytnutia priestorov pre prácu periodikom Libération a tiež peňažného daru. Chystá sa tak nové číslo, ktoré vyjde v náklade jedného milióna výtlačkov. Za najväčšiu hrozbu sa všeobecne považuje scenár, keď sa radikálni odporcovia moslimov začnú plošne mstiť všetkým vyznávačom islamu bez rozdielu a rozpúta sa špirála násilia. Takýto vývoj by mohol uvrhnúť Európu do najväčšieho chaosu od konca druhej svetovej vojny. Na druhej strane je však zjavné, že samotné verbálne upokojovanie, ak by útoky islamských fanatikov pokračovali s rastúcou intenzitou, nemôže fungovať donekonečna a starý kontinent bude musieť pristúpiť k zvýšeniu úsilia (a finančných nákladov) na zaistenie svojej bezpečnosti.

5. Otázky, ktoré zostávajú

Existuje aj pár ďalších otázok, ktoré zatiaľ zostávajú bez odpovedí. Nevie sa napríklad, ako presne zahynuli rukojemníci v kóšer lahôdkach na východe Paríža a či si ich útočník Amed Coulibaly podľa nejakého kľúča vybral, alebo strieľal náhodne. Jeho komplicka a životná partnerka Hayat Boumeddieneová ešte nebola chytená. Jej výsluch by mohol niektoré otázky objasniť. Nie je tiež preukázané, či útočníci mali väzbu skôr na Islamský štát, alebo na jemenskú Al-Kajdu. Obe teroristické organizácie sa k útoku hlásia, svojím spôsobom sú však na Blízkom východe konkurentmi. Jasno nie je ani v tom, či trojica teroristov konala na základe rozkazov niektorej z dvoch spomínaných štruktúr, alebo na vlastnú päsť.