Vo veku 85 rokov v sobotu zomrel bývalý izraelský premiér Ariel Šaron.
Najväčšia postava izraelskej politiky od zakladateľa štátu Davida Ben - Guriona, bývalý izraelský premiér Ariel Šaron, bol vždy bojovníkom. Ako v armáde, tak aj v politike. Veril, že Izrael dosiahne mier s arabskými susedmi len vtedy, keď bude silný, neporaziteľný a nepriateľom dá svoju silu pocítiť.
Nikdy nepodliehal vplyvom žiadnej ideológie s výnimkou sionizmu, viery v právo Židov zriadiť si na území medzi Stredozemným morom a riekou Jordán národný štát.
Už ako štrnásťročný sa syn prisťahovalcov z východnej Európy, narodený v Palestíne v roku 1928, zapojil do židovského odboja "Hagana". Z radového vojaka izraelskej armády sa neskôr vypracoval cez zakladateľa jednotiek špeciálnych operácií až na generála a takisto významného aktéra vojen v rokoch 1967 a 1973.
Izraelský "buldozér"
Šaronovou najznámejšou prezývkou je pritom "buldozér" - pre neoblomnosť, s akou presadzoval svoje názory a ciele.
V roku 1953 velil špeciálnej jednotke "101". Tá v odvete za palestínske útoky vykonávala bojové operácie na území Jordánska. Pri jednej z nich jeho muži pripravili v dedine Kibíja o život niekoľko desiatok civilistov.
Ozvala sa kritika, Šaron si však stál za svojím. "Egypt a Jordánsko vidia, že ak je Izrael zraniteľný, platí to aj pre nich," vyhlásil vtedy.
Počas vojny v roku 1973 prekročila Šaronova jednotka Suezský prieplav , hoci to bolo v rozpore s príkazmi armádneho velenia. Komisia , ktorá jeho krok vyšetrovala, však nakoniec konštatovala, že Šaronovo rozhodnutie bolo zo strategického hľadiska správne.
O desať rokov neskôr už však verdikt ďalšej komisie tak priaznivý nebol.
Šaronov masaker
Takzvaná Kahanova komisia prisúdila Šaronovi politickú zodpovednosť za masaker v palestínskych táboroch Sabra a Šatíla v Bejrúte, kde zomreli stovky ľudí. Zločin spáchali členovia libanonských kresťanských milícií, vtedajších izraelských spojencov.
Šaron bol v čase invázie do Libanonu ministrom obrany a komisia mu dala za vinu, že izraelskí vojaci - rozmiestnení v okolí táborov - masakru nezabránili, hoci to bolo v ich silách.
Sabra a Šatíla zabezpečili Šaronovi zlú povesť na Západe a nenávisť v arabskom svete.
Z radikála sa stal mierotvorca
Okrem kresla ministra obrany vystriedal Ariel Šaron po kariére v armáde aj ministerstvo poľnohospodárstva, obchodu alebo zahraničia. Izraelským premiérom sa stal v roku 2001.
Z radikála a bojovníka sa postupne zmenil na stúpenca mierového procesu. V roku 2004 napríklad vyhlásil, že vznik palestínskeho štátu vedľa židovského je neodvratný. O rok neskôr stiahol židovských osadníkov z Gazy a pripravoval Izraelčanov na to, že v záujme mieru bude potrebné priniesť ďalšie obete.
V roku 2006 postihla Ariela Šarona vážna mozgová príhoda. Od tej doby ho pri živote udržiavali len prístroje a bol v hlbokej kóme.