Dve fľaše slnečnicového oleja, dva balíky pohánky a tri až päť kíl múky a cukru na osobu. Aj takéto obmedzenia platia pre kupujúcich v ukrajinských supermarketoch. Ľudí vystrašila prepadajúca sa hrivna a vykupujú, čo sa dá. „Od začiatku februára sa hrivna prepadla oproti americkému doláru o viac ako 100 percent, čo nižšiu zárobkovú triedu obyvateľstva úplne ničí. Jej kúpyschopnosť rapídne klesá,“ hovorí analytik spoločnosti Capital Markets Lukáš Lóci.
Aj preto niektoré obchodné reťazce zaviedli prídelový systém. Predajne tiež zaznamenávajú zvýšený dopyt po elektrospotrebičoch. Ľudia totiž považujú nákup spotrebnej elektroniky za investíciu, keďže ceny stúpajú na dennej báze. Predpokladá sa, že inflácia v krajine dosiahne do konca roka 27 percent.
Chaos s menou
Za všetko pritom môže prebiehajúci konflikt na východe Ukrajiny a oslabená hrivna. „O chvíľu budeme potrebovať na hotovosť kufre, tak ako v 90. rokoch,“ hovorí robotník v centre Kyjeva počas toho, ako si v kiosku vymieňa doláre za hrivny.
Nie je ďaleko od pravdy. Ukrajinská mena totiž tento rok stratila už polovicu svojej hodnoty. V utorok sa dolár obchodoval za 33,5 hrivny. Ukrajinská centrálna banka sa preto odhodlala na drastický krok. V stredu ráno oznámila, že do konca týždňa finančné inštitúty nemôžu pre svojich klientov nakupovať zahraničné meny. „Zmrazením kapitálových tokov sa snažia ochrániť menu pred masívnym znehodnotením, akému čelila nemecká marka počas druhej svetovej vojny. Tento krok patrí k jedným z posledných opatrení, ku ktorým sa môže centrálna banka uchýliť,“ hodnotí Lukáš Lóci.
Hrivne tento krok pomohol. Trhy naň totiž okamžite zareagovali a stredajšie obchodovanie uzavreli na 28 hrivnách za dolár. Centrálna banka však v stredu večer svoj krok nečakane odvolala. A to bez akéhokoľvek vysvetlenia, čím spôsobila chaos a opätovné oslabenie meny. „Je to ukážka chaosu a nepremyslených krokov, ako aj bojov medzi centrálnou bankou a vládou,“ hodnotí šéfekonóm J&T Banky Petr Sklenář. Vo štvrtok o jednej hodine popoludní sa obchodovala na úrovni 33 hrivien za dolár.
Tvrdá realita
Slabá mena má pritom pre ukrajinskú ekonomiku ničivé dôsledky. „Roztáča infláciu do takého stupňa, že peniaze prestávajú plniť svoje funkcie a ekonomická aktivita sa rozpadá na barter. To limituje akékoľvek aktivity, ale predovšetkým investície firiem,“ pokračuje Petr Sklenář.
Ceny teda rastú závratným tempom a badateľné to je najviac pri dovážaných tovaroch. „Slabšia mena predražuje import, čo sa premieta do rastu nákladov na obstaranie tovarov zo zahraničia. Pre krajinu, v ktorej inflácia dosahuje vyše 25-percentné hodnoty, to nie je žiadne plus,“ vysvetľuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Jediní, kto môže z aktuálnej situácie ťažiť, sú vývozcovia, ktorí sa stávajú vo svete konkurencieschopnejšími, či tí, ktorí majú úspory v dolároch a rozhodnú sa ich zameniť.
Jaceňuk si kroky banky musí googliť
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk a Ukrajinská centrálna banka majú na opatrenia voči oslabujúcej sa mene rozdielne názory. Za posledné dva dni sa pred médiami až dvakrát pochytili. Premiérovi sa v stredu nepáčilo, že banka stopla obchodovanie s devízami v mene klienta. Predseda vlády vyčítal centrálnej banke, že takto poškodzuje ekonomiku a svoj krok navyše nekonzultovala s vládou. Bez krivých pohľadov sa nezaobišli ani nasledujúci deň. Nezhodli sa, keď národná banka svoje rozhodnutie zakázať nákup cudzích mien nečakane odvolala. Okrem toho, že centrálna banka nekonzultovala svoje kroky v boji s padajúcou menou s vládnym kabinetom, Jaceňukovi prekážal aj fakt, že sa ako premiér krajiny o všetkom dozvedá až z internetu.