Sýrska občianska vojna vyhnala z domovov už polovicu Sýrčanov. Tri milióny sú registrované v OSN ako utečenci v zahraničí. Ďalších 6,5 milióna ľudí je vysťahovaných vnútri Sýrie. Jeden z najväčších táborov Zatar leží neďaleko hraníc v Jordánsku. Dočasné bývanie sa pre mnohých stalo domovom, kde sa ľudia berú a majú deti.
"Sýrska vojna sa stala najväčšou humanitárnou krízou našej éry. Svetu sa nedarí uspokojiť potreby utečencov a hostiteľských krajín, "uviedol pre BBC Antonio Guterres, Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR).
Slová Guterresa iDNES.cz potvrdila koordinátorka programov Človek v tiesni v Sýrii Jitka Škovránková: "Situácia sa dlhodobo zhoršuje. Ľudia prepadajú panike. Humanitárnej pomoci je stále málo. Teraz 75 percent Sýrčanov žije pod hranicou chudoby a 80 percent nemá prácu. "
OSN registruje vyše 3 milióny sýrskych utečencov, však varuje, že počet Sýrčanov, ktorí v dôsledku vojny museli opustiť svoju krajinu, je ďaleko vyššia. "Minimálne raz toľko ľudí utieklo zo Sýrie, tí nie sú registrovaní u OSN," povedala Škovránková.
Najviac ich hľadá bezpečie v susednom Libanone. Rodiny, ktoré prichádzajú do utečeneckých táborov, sú vyčerpané. Niektoré strávili aj rok útekom od dediny k dedine. OSN varuje, že cesta do táborov je pre nich čoraz ťažšie, pretože musia rôznym ozbrojeným gangom platiť úplatky.
Cesta do utečeneckých táborov je zložitá aj preto, že okolité krajiny prijímajú obmedzený počet utečencov. Utečenecké tábory sa stavia a počty prichádzajúcich sa musia regulovať. Desaťtisíce ľudí čakajú na hraniciach, kde žijú v provizórnych neformálnych táboroch. Mimovládne organizácie sa im tam snažia dodávať potraviny.
Sýrsky konflikt začal v marci 2011, kedy opozícia vyšla do ulíc a demonštrovala proti režimu prezidenta Bašára Asada. Situácia sa v krajine zhoršila najmä v poslednej dobe v súvislosti s postupom ozbrojencov samozvaného Islamského štátu. Za tri roky konfliktu zomrelo vyše 190 -tisíc ľudí.
Z utečeneckého tábora sa stal domov
Občianska vojna v Sýrii trvá už štvrtý rok a nádeje na skorý návrat do vlasti sa u utečencov zmenšujú. Z tábora Zatar, ktorý bol otvorený 28. júla 2012, sa pre mnohých stal domov. Fungujú tu nemocnica, trh, kaderníčka alebo hodiny taekwonda či futbalu pre deti. Avšak hygienické zázemie je nedostatočné, napríklad jednu toaletu zdieľa v priemere 47 ľudí. Navyše sa v tábore rozmohli zločinecké gangy.
Podľa vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorý tábor spoločne s jordánsku vládou spravuje, v ňom teraz oficiálne zdržiava 79 526 ľudí, z ktorých 57 percent je mladších ako osemnásť rokov.
V Zatare sa odohrávajú aj tie šťastnejšie momenty života, každý deň sa tu narodí v priemere jedenásť detí a ľudia sa berú. Šestnásťročná Rafah si nedávno vzala dvadsaťpäťročného Gassema. "Som šťastná. On je tiež Sýrčan, "povedala al-Monitoru. Pár plánuje mať čoskoro deti. Novomanželka hovorí, že manželstvo jej tiež otvára cestu do školy.
"Chcela som chodiť do školy, ale môj otec mi to nedovolil. Nemyslel si, že je to bezpečné. "Tiež dcére tvrdil, že jej titul zo školy bude nanič, keď sa vráti domov.
Jordánske ministerstvo školstva spolu s UNICEF v tábore prevádzkujú tri školy, ktoré fungujú na dve smeny. Ráno sa vzdelávajú dievčatá, popoludní chlapci. Vlani do lavíc sadalo 18 tisíc detí, teraz by to malo byť o 4 tisícky viac, napriek tomu školy nestačia. Jedna tretina detí v školskom veku sa do škôl nezmestí. Hind Omer, vzdelávacie expert UNICEF, povedal, že ďalšie tri školy by sa mali otvoriť na jeseň.
"V Sýrii väčšina detí chodí do školy, ale tu sú triedy preplnené," posťažovala sa Manal, matka štyroch detí, ktorá pred vojnou bola učiteľkou angličtiny. Manal trvá na tom, že deti sa musia chodiť vzdelávať, pretože iné varianty, nečinnosť a nuda, sú veľkými hrozbami. "Nemôžeme tu len sedieť, moje deti by sa zbláznili," povedala.
Podľa UNICEF tri milióny sýrskych detí nechodí do školy a je riziko, že toto číslo porastie. Zaistenie vzdelanie aspoň niektorých utečených detí sa darí vďaka zahraničnej pomoci. Napríklad Európska únia investovala od začiatku sýrskeho konfliktu vyše 30 miliónov eur (vyše 830 miliónov korún) na vzdelávacie programy pre Sýrčanov v Jordánsku.
Viac ako 90 percent obyvateľov Zataru pochádza z Dará, ležiaceho na juhu Sýrie, a priľahlých dedín, kde žilo prevažne konzervatívne sunnitské obyvateľstvo. Jedna rodina povedala al-Monitoru, že sa obáva posielať svoje dcéry do školy, pretože by ich cestou mohol niekto obťažovať.
Niektorí utečenci zo Zataru snívajú o vysokej škole
Osemnásťročná Amne, ktorá je v tábore rok a pol, tu dokončila dvanástu triedu a rada by pokračovala v štúdiu na univerzite. "Chcem ísť na univerzitu, ale pre nás je veľmi ťažké študovať tu v Jordánsku," povedala. Jej slová potvrdzuje aj dvadsaťročný Jusuf, ktorý bol pred vypuknutím vojny zapísaný na technickú vysokú školu v Damasku. V štúdiu chcel pokračovať aj Jordánsku, čo sa mu zatiaľ nesplnilo.
"Jordánske univerzity zapĺňajú miesta študentmi skôr zo Zálivu než sýrskymi utečencami," povedal úradník z jordánskeho ministerstva školstva. Navyše, ak by študenti už študovali v Sýrii, uznanie ich predchádzajúceho štúdia by bolo ťažké. UNHCR vytvorilo program, ktorý umožňuje dvom tisícom študentom ísť študovať do zahraničia. Hoci medzi Sýrčanmi rastie dopyt po vyššom vzdelaní, rodiny nechcú dovoliť svojim deťom odísť študovať do zahraničia.
Zahraniční študenti musia v Jordánsku za štúdium platiť viac než miestni. Navyše ak utečenec chce opustiť Zatar, potrebuje sponzora, ktorý garantuje, že ho bude finančne podporovať. Sýrski utečenci nesmú v Jordánsku pracovať, takže odísť študovať na jordánske univerzity je pre utečencov zo Zataru nereálne.