Bol rok 1971 a americko-britský vedec John O'Keefe veril, že každý človek má v mozgu mapu, ktorá mu povie, kde je a ako sa dostať z jedného miesta na druhé. Svoje poznatky začal skúšať na hlodavcoch a zistil, že v určitom bode miestnosti sa im aktivujú určité typy nervových buniek, ktoré označujú dôležité orientačné body. Dnes je „GPS-ko“ v mozgu realita. Na týchto základoch objavili nórski manželia May-Britt Moserová a Edvard Moser bunky v mozgu, ktoré nám pomáhajú orientovať sa vo svete okolo nás. Objasnili totiž, ako vyzerá mapa nášho bezprostredného okolia. Práve títo traja tak dostali tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Okrem navigačnej schopnosti má pomôcť lepšie pochopiť neurologické ochorenia. 

„Jeho praktické využitie vidím najmä pri Alzheimerovej chorobe, kde dochádza práve k poškodeniu týchto typov mozgových systémov. Teraz vieme, kde sa to presne deje, a poznáme mechanizmus tohto ochorenia,“ hovorí výskumník zo Slovenskej akadémie vied Richard Imrich.