Fínsko a Švédsko pripravujú užšiu obrannú spoluprácu ako doteraz. Dôvodom je premena bezpečnostnej situácie v Európe, tvrdia zhodne premiéri oboch krajín Juha Sipilä a Stefan Löfven. Za najvážnejšiu hrozbu označujú predovšetkým zvýšený počet vojenských akcií v Baltskom mori, situáciu v Sýrii a teroristické útoky islamistov.
Spoločné manévre, zvýšená výmena spravodajských informácií a vzájomné využívanie letísk a prístavov. To sú hlavné body, na ktoré sa chcú zamerať Fínsko a Švédsko v nasledujúcich mesiacoch kvôli zmenám v bezpečnostnej situácii v Európe. Tá podľa premiérov čelí "najvážnejším problémom od konca studenej vojny".
Premiéri spísali spoločné vyhlásenie s názvom "Vážna hrozba pre našu bezpečnosť" a adresovali ho fínskym a švédskym médiám. Za najzávažnejšiu bezpečnostnú hrozbu pre svoje krajiny označili zvýšenie ruskej vojenskej aktivity v oblasti Baltského mora. Bezpečnostná situácia v tejto oblasti sa podľa nich zhoršila potom, čo "Rusko začalo s neprijateľnými opatreniami" voči Ukrajine. Pričlenenie Krymu k Rusku bolo "ilegálnou anexiou", píšu predsedovia vlád.
Ako ďalšie hrozby pre bezpečnosť oboch krajín zmieňujú tiež situáciu v Sýrii a teroristické akcie Islamského štátu. Obe krajiny preto chcú klásť dôraz na vzájomnú veľmi úzku obrannú prepojenosť. Čiastočne tiež reagujú na znovu oživenú diskusiu v oboch krajinách, či by sa Fíni a Švédi nemali usilovať o vstup do Severoatlantickej aliancie.
"Aj napriek tomu, že nie sme členmi NATO, s organizáciou spolupracujeme. Máme tiež silnú transatlantickú väzbu," napísali Sipilä a Löfven s tým, že by sa obe krajiny podľa ich mienky mali držať doterajšej "neutrality".
Debata o vstupe pokračuje
Kým Fínsko je v otázke vstupu do NATO trochu zdržanlivejšie, jesenný prieskum verejnej mienky vo Švédsku odhalil značný posun v názore obyvateľov k vstupu. Pre ten by sa vyslovilo 41 percent Švédov, zatiaľ čo proti by bolo 39 percent obyvateľov krajiny. Zvyšných 20 percent nebolo rozhodnutých. Dáta ukázali nárast podpory Aliancie o 10 percent v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom v máji.
Mienku podľa analytikov ovplyvnili predovšetkým dva faktory: vnímanie ruskej hrozby a vyhlásenie odstupujúceho najvyššieho veliteľa švédskych ozbrojených síl Sverkera Göransona, že Švédsko by sa v prípade útoku bolo schopné brániť len týždeň.
Odporcovia členstva argumentujú predovšetkým tým, že by vstup krajiny do Aliancie len zbytočne Rusko provokoval a viedol k ešte vypätejšej situácii. Aj najzarytejší zástancovia švédskeho členstva takúto možnosť pripúšťajú. Tvrdia ale, že by Švédsko v NATO dráždilo Rusko, pretože by znížilo možnosť, že by ruská armáda mohla ovládnuť svojich susedov.
"Je ale absurdné si myslieť, že by to znamenalo reálne zvýšenie rizika vojny. Švédsko v NATO by posilnilo bezpečnosť v regióne Baltského mora," zhodla sa skupina popredných švédskych bezpečnostných expertov.
"Fínsko a Švédsko pracujú mimo vojenskej aliancie. Sme presvedčení, že táto politika nám slúži dobre. Pri posudzovaní výziev, ktorým v súčasnosti čelíme, sa musíme spoliehať na tieto skúsenosti," uviedli premiéri.
Neznamená to vraj však, že by krajiny nastúpili cestu izolovanosti. "Sme aktívnymi členmi Európskej únie. Spolupráca s ostatnými severskými krajinami a pobaltskými štátmi je zvlášť dôležitá," tvrdia.
Krajiny zaznamenali prelety ruských lietadiel
Neutrálne Švédsko, rovnako ako susedné Fínsko, zaznamenalo po ruskej anexii Krymu niekoľko narušení vzdušného priestoru ruskými vojenskými lietadlami. Podľa analytikov sa Moskva práve zvýšenou vojenskou aktivitou v oblasti snaží dať Severanom jasne najavo, čo si o ich zbližovaní s Alianciou myslí.
Švédsko aj Fínsko totiž majú stále dôležitejšiu úlohu v obranných plánoch NATO pre pobaltské krajiny. Naopak všetky ruské námorné a letecké plány v Baltskom mori musia zohľadňovať spôsob, ako švédske a fínske sily v prípade potreby eliminovať.
Fíni i Švédi v roku 2014 po zhoršení vzťahov Západu s Ruskom oficiálne prikývli na dohodu, ktorá im v krízových situáciách umožní dostať podporu a pomoc od jednotiek NATO. Severské krajiny na oplátku umožnia v prípade krízy v Pobaltí napríklad "hosťovanie" aliančných lietadiel na svojom území.