V Nemecku rastie nepriateľstvo voči médiám a výrazne pribúdajú útoky na novinárov. ČTK to vo štvrtok povedal sociológ Martin Hoffmann z lipského Strediska pre slobodu tlače. Niektoré médiá kvôli tomu zamestnávajú ochranky, ďalšie obmedzujú spravodajstvo z demonštrácií, kde je najväčšie riziko napadnutia.
"K útokom na novinárov dochádzalo aj v minulosti. Boli to však útoky na konkrétnych autorov alebo médiá a boli reakciou na konkrétne články, spravidla o činnosti krajnej pravice," povedal Hoffmann. "Teraz tieto útoky majú novú kvalitu. Nepriateľstvo je smerované všeobecne proti všetkým novinárom, bez ohľadu na to, pre koho pracujú," povedal.
"Kým v roku 2014 bolo celkovo desať útokov na novinárov, v roku 2015 ich bolo prinajmenšom 49, a toto číslo ešte nie je konečné," povedal Hoffmann. K zvýšeniu počtu útokov podľa neho prispelo hnutie vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (Pegida), ktorého predstavitelia na demonštráciách pravidelne štvali proti tlači, ktorú označovali za súčasť nepriateľského sprisahania.
Sila Pegidy?
Väčšina útokov sa stala v Sasku, kde je Pegida najsilnejšia, podľa Hoffmanna k nim ale dochádza aj v iných častiach Nemecka. Obeťou sú najčastejšie kameramani a fotografi, pretože sa mnoho ľudí nechce dostať do správ ako jedna z tvárí v dave na protiislamskej demonštrácii.
Na útoky už reagovali niektoré nemecké médiá. Televízna a rozhlasová stanica MDR, ktorá pôsobí predovšetkým v Sasku a v Durínsku, posiela novinárov na demonštrácie iba v sprievode ochranky. Celoštátna televízia ZDF najíma bezpečnostnú agentúru na ochranu reportérov v jednotlivých prípadoch, keď považuje hrozbu napadnutia za mimoriadne vysokú.
"Všetky médiá si ale nemôžu dovoliť najať ochranku, pretože nemajú toľko peňazí ako tá verejnoprávna. Server denníka Leipziger Zeitung tak napríklad nedávno oznámil, že ruší živé spravodajstvo z demonštrácií Pegidy, pretože nemohol zabezpečiť bezpečie svojich reportérov," povedal Hoffmann.
Extrémy a chyby
Útoky na novinárov sú podľa Hoffmanna extrémnou formou vyjadrenia nespokojnosti časti nemeckej spoločnosti s obsahom spravodajstva. Tá podľa neho vyplýva aj z toho, že v časti spoločnosti sa v súvislosti s utečeneckou krízou posunuli názory, médiá však zastávajú stále rovnaký postoj. "Ľudia chcú, aby noviny, ktoré čítajú, potvrdzovali ich názory. Keď to nerobia, začnú ich obsah považovať za lživý," povedal Hoffmann.
Priznal však, že najmä vlani na jeseň obsahovalo spravodajstvo nemeckých médií o utečenecké kríze chyby. "Názory neboli v článkoch dostatočne odlíšené od spravodajstva. Navyše sa možno až príliš akcentovali pozitívne stránky imigrácie, spravodajstvo nebolo neutrálne," povedal. "Médiá samozrejme nesmieme posudzovať nekriticky. Ale fyzické útoky nie sú žiadna kritika, sú úplne neprípustné," uviedol.