Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
19.02.2016, 14:29

Štokholmská štvrť prisťahovalcov, kam nechodí ani polícia. Kladno je horšie, hovorí Čech

No-go zóna, kam sa neodvažujú ani policajti. Aspoň tak je v médiách často prezentovaná štokholmská štvrť Tensta. Na sídlisko na severe švédskej metropoly sa vydal reportér iDNES.cz, aby zistil, aká je realita.

Tensta nemá príliš prívetivú povesť. S eskaláciou utečeneckej krízy si vyslúžila nelichotivé označenie no-go zóna, kam sa radšej nevydáva ani polícia.

Túto nálepku nezískala zo dňa na deň. Postupom rokov sa z bludiska panelových domov stalo hlavné útočisko prisťahovalcov, ktorí mnohokrát končia na okraji spoločnosti. Nezamestnanosť tu dosahuje 45 percent, dobrej povesti neprispieva ani vysoká miera kriminality.

Verejnú mienku značne ovplyvnili aj nepokoje v roku 2013, kedy tu horeli automobily a napätú situáciu v uliciach krotili stovky policajtov. Už v roku 2006 verejnosťou otriasol prípad 29-ročného muža, ktorého miestni gang uniesol a opásal výbušninou. Nálož musela zneškodniť polícia.

Cesta na predmestie trvá zo štokholmskej centrálnej stanice asi 18 minút jazdy metrom. Ako sa blížime k cieľu, mení sa vo vagónoch skladba cestujúcich. V Tenste až na výnimky vystupujú ľudia tmavej farby pleti, stanicou sa nesie prevažne arabčina. Tú napokon môžeme nájsť aj na dekoráciách, ktoré zdobia steny nástupišťa.

Privítanie v no-go zóne

Eskalátor ústi priamo v centre Tensty. Srdcom štvrti je miestne nákupné centrum, veľké zastrešené parkovisko a umelecká galéria Tensta Konsthall. Okolo nákupného centra postávajú skupinky černošských mladíkov, ktorí hlasno komentujú videá na svojich mobilných telefónoch. Okoliu príliš pozornosti nevenujú a o prejavoch agresie voči zvedavému novinárovi nemôže byť reč.

Problém nastáva vo chvíli, keď sa snažím naviazať rozhovor s jedným z nich. V mne nezrozumiteľnom jazyku mi dáva najavo, že s novinárom nechce mať nič spoločné.

Vydávam sa preto do útrob nákupného centra, kde oslovujem na pohľad asi 40-ročného muža postávajúceho pri miestnom kaderníctve. "S novinármi tu nemáme dobré skúsenosti," vysvetľuje mi obstojnou angličtinou. Meno prezradiť nechce, v Tenste podľa svojich slov žije už šesť rokov. Prisťahoval sa sem z Afganistanu s celou rodinou.

Keď sa ho pýtam na kriminalitu a údajné útoky na hliadkujúcich policajtov, len rozhodí rukami. "Je to zložité, kriminalita je tu asi vyššia, než v centre Štokholmu. S útokmi na policajtov som sa ale nestretol. V poslednej dobe sa mi navyše zdá, že sa to tu čo sa týka kriminality zlepšilo," myslí si. "S minulosťou už nič neurobíme," hovorí o tri roky starých nepokojoch.

Zaujíma ma tiež názor miestnej omladiny. Pokúšam sa preto osloviť skupinu mladíkov, ktorí postávajú pred reštauráciou s kebabom. Na oslovenie v angličtine nereagujú a ja preto pokračujem ďalej. Chápavý je až 25-ročný Sýrčan Saíd, ktorý do Švédska prišiel pred rokom a pol spolu so svojim bratom. V Tenste mal známych, ktorí mu pomohli s ubytovaním.

"Je tu veľa mladých ľudí. Nemôžu nájsť prácu. Tunajší ľudia ich neprijali. Niet divu, že sa potom združujú do skupiniek, ktoré pre ľudí z vonku pôsobia ako gangy," vysvetľuje.

Podľa Saída si Tensta nezaslúži nálepku no-go zóna, nie je to tu o nič horšie ako v mnohých ďalších švédskych mestách. "Povesť dnes znamená všetko. Akonáhle sa o Tenste začalo písať zle, nebolo cesty späť. Všetkým ale radím, aby sa sem prišli pozrieť a radšej si urobili obrázok sami. Potom zistia, že to tu nie je zas tak zlé," dodáva.

Študentský život v Tenste

Potvrdzuje to aj český študent Petr Pleticha, ktorý v Tenste býva od augusta minulého roka. Pravidelne dochádza do centra Štokholmu, kde na miestnej univerzite študuje ekonómiu. Na život v údajnej no-go zóne sa nesťažuje, aj keď priznáva, že s miestnymi sa až na pár výnimiek príliš nepozná. S násilím sa počas svojho pobytu podľa svojich slov nestretol.

"Často sa vraciam z centra v noci a nikdy som sa nestretol so žiadnymi problémami. Musím povedať, že z hlavnej triedy na Kladne mám nielen horší pocit, ale aj skúsenosti," uviedol pre iDNES.cz rodák zo stredočeského mesta. Uznáva však, že ekonomické podmienky v Tenste sú oproti zvyšku Štokholmu znateľne horšie.

Ani vyššia kriminalita nie je podľa Pletichu nič neúnosného. "Skôr ide o porovnanie s extrémne bezpečným a pohostinným zvyškom Štokholmu. Z toho potom podľa mňa plynie istá rozladenosť časti Švédov. O žiadny Divoký západ tu ale naozaj nejde," opisuje.

Spochybňuje aj informácie švédskych médií, že sa policajti do Tenstu boja chodiť. "Ja sa tu za tmy nebojím chodiť behať, takže mám skôr dojem, že je to všetko skôr taká ľudová legenda. Ostatne, párkrát som tu aj policajtov videl a nevyzerali vydesene," vysvetľuje Pleticha.

Štokholmský epilóg

Paradoxne sa vzhľadom k povesti Tensty javí návrat z okraja Štokholmu do centra. Až tu môže mať ustráchanejší človek pocit nebezpečenstva. Na stanici a v okolitých uliciach sa totiž rovnako ako na pražskej Hlavnej stanici pohybujú desiatky pochybných indivíduí. Pri výstupe z metra žobrajú ženy v šatkách, pred sebou majú kartónové cedule s nápismi v arabčine a švédčine.

Okolo stanice je možné stretnúť skupiny mladíkov zo všetkých kútov sveta, ktorí sú ovešaní igelitkami a nehanbia sa pred zástupom ľudí vykonávať svoju potrebu priamo na chodníku.

Aspoň toho bol svedkom autor týchto riadkov. V údajnej no-go zóne sa tak cítil bezpečnejšie, než v uliciach, ktoré obklopujú luxusné hotely v srdci švédskej metropoly.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.