Sobotňajšie parlamentné voľby na Slovensku vyprodukovali roztrieštený parlament: odstupujúci premiér Robert Fico, hoci je víťazom volieb s 28,3 percentami hlasov, bude mať ťažkosti pri zostavovaní vládnej koalície, domnievajú sa francúzsky denník Le Monde i belgická televízna stanica RTBF.
Denník upozornil, že k tomuto problému treba pridať účasť extrémnej nacionalistickej pravicovej strany, ktorá sa po prvý raz dostala do lavíc parlamentu, len niekoľko mesiacov predtým, ako Slovensko preberie rotujúce predsedníctvo v Európskej únii.
Le Monde pripomenul, že premiér Fico zameral kampaň svojej strany na odmietnutí prijímať migrantov na Slovensko, avšak štrajk učiteľov a zdravotných sestier znížil dosah tohto problému na verejnú mienku. Aj preto sa môže zopakovať scenár z roku 2006, keď Smer-SD vyhral voľby, ale nepodarilo sa mu vytvoriť koalíciu a ocitol sa v opozícii.
Francúzsky denník, podobne ako aj belgická televízna stanica RTBF, uviedol názor slovenského analytika Ábela Ravasza, podľa ktorého Fico bude na vytvorenie koaličnej vlády potrebovať najmenej dvoch alebo troch partnerov. Na druhej strane by musela vzniknúť aliancia šiestich stredopravých strán, aby sa uchádzala o zostavenie vlády.
Fašisti v parlamente
S odkazom na premiérový vstup extrémnej pravice v podobe ĽSNS do Národnej rady, kde by mala získať 14 kresiel, Le Monde v medzititulku použil výraz "Fašisti v parlamente". Denník citoval slová slovenskej europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej, ktorá túto situáciu opísala ako "veľkú hanbu" pre Slovensko a "veľkú katastrofu", ak Slováci budú mať fašistov v parlamente, keď bude SR predsedať Európskej únii.
Francúzsky denník v súvislosti s výsledkom volieb uviedol, že Fico pred voľbami označil multikulturalizmus za "fikciu" a odmietal kvóty na prerozdeľovanie utečencov odporúčané Európskou komisiou. V tom však nebol vo východnej Európe izolovaný, pripomenul denník, lebo podobné názory má aj líder vládnucej strany v Poľsku Jaroslaw Kaczyňski, maďarský premiér Viktor Orbán a prezident Českej republiky Miloš Zeman.
Výsledkom parlamentných volieb na Slovensku je výrazný pokles popularity strany Smer-SD premiéra Roberta Fica, uviedol v prvej reakcii na slovenské voľby európsky internetový týždenník Politico.
Prekvapivý vývoj
Denník upozornil, že Ficova strana nedosiahla 44 percent ako v roku 2012, keď sama dokázala zostaviť vládu. Politico skonštatoval, že Fico sa zrejme pokúsi do tretice o zloženie vládneho kabinetu - na čo však bude potrebovať koaličných partnerov.
Podľa Politico je Fico známy pre svoje populistické politické ťahy vrátane bezplatného cestovania vlakom pre študentov a dôchodcov alebo vratiek za plyn krátko pred voľbami.
Tlačová agentúra AP výsledky volieb po sčítaní väčšiny hlasov označila za "prekvapivý vývoj", najmä keď sa do parlamentu podarilo dostať aj neonacistickej strane Mariana Kotlebu.
AP citovala slová premiéra Fica, ktorý priznal, že Smer-SD dúfal, že získa aspoň o 4-5 percent viac hlasov. Podľa agentúry je to však pre Fica stále "slušný výsledok".
Agentúra uviedla, že odchádzajúci premiér favorizuje úlohu silného štátu v ekonomike, že sa kriticky staval k západným sankciám voči Rusku a je známy svojou silnou protimoslimskou rétorikou.
Slovensko nebolo súčasťou európskych trás pre státisíce utečencov a migračnú krízu zatienili štrajky učiteľov a zdravotných sestier, ale aj napriek tomu Fico urobil z tejto krízy centrálnu časť svojej kampane, pripomenula agentúra.
Kotleba skomplikuje vnímanie Slovenska
AP za najpozoruhodnejší moment volieb považuje úspech neonacistickej Ľudovej strany Naše Slovensko so ziskom nad osem percent hlasov. Agentúra pripomenula, že Marian Kotleba bol šéfom zakázaného neonacistického hnutia Slovenská pospolitosť, ktoré organizovalo protirómske zhromaždenia a sympatizovalo so slovenským nacistickým bábkovým štátom z druhej svetovej vojny. AP zdôraznila, že ĽSNS označuje NATO za teroristickú organizáciu a opakovane slovne útočí na Európsku úniu a spoločnú európsku menu.
Tlačová agentúra DPA v tejto súvislosti spresnila, že vodca ĽSNS v minulosti čelil niekoľkým obvineniam zo šírenia rasizmu a fašizmu, ale nebol súdne trestaný. Predvolebná kampaň tejto strany bola podľa DPA založená na podnecovaní verejnosti proti utečencom a rómskej menšine.
Agentúra AP citovala slová šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka, že Kotlebov úspech vo voľbách "skomplikuje vnímanie Slovenska v Európe", lebo Slováci "si zvolili do parlamentu fašistov".
Výsledok volieb podľa AP povedie k "tvrdým rokovaniam" v čase, keď sa Slovensko chystá v druhej polovici roka 2016 prevziať rotujúce predsedníctvo v Európskej únii.
Prečítajte si aj výťah z ďalších zahraničných médií:
BBC: Podľa prvých prieskumov sa do slovenského parlamentu dostane deväť strán a politická budúcnosť Slovenska sa skomplikuje. K stranám, ktoré prekročia 5-percentnú hranicu na vstup do parlamentu, patrí aj ultrapravicová strana Naše Slovensko, vedená bývalým neonacistickým skinheadom. To naprieč Slovenskom spôsobuje vlny zdesenia.
Americký The Wall Street Journal si vysoké percento Kotlebovej strany nevšíma, Slovensku však venoval dlhší materiál, v ktorom poukazuje najmä na protimigrantské postoje súčasného premiéra Roberta Fica.
iDNES.cz: Nie je vylúčené, že Slovensko čakajú nové predčasné voľby, lebo je možné, že sa vládu nepodarí zostaviť ani Smeru, ani opozícií.
Lidovky.cz: Ak sa čísla agentúry Focus potvrdia, evidentne by to skomplikovalo formovanie novej vlády Slovenska, ktoré v júli prevezme predsedníctvo EÚ.
Der Spiegel: Po prvýkrát sa do parlamentu v Bratislave môže dostať aj extrémna pravicová strana.
Nemecké Frankfurter Allgemeine Zeitung vo svojom online vydaní poukazujú na obľúbenosť Slovenska medzi zahraničnými investormi a na dobrú ekonomickú kondíciu krajiny.
„Je to veľký otras v krajine,“ cituje poľská Gazeta Wyborcza Igora Matoviča, lídra OĽano – NOVA.