Nemci v Bádensku-Württembersku, v Porýní-Falcku a v Sasku-Anhaltsku volia od dnešných 08.00 SEČ svojich zástupcov do krajinských snemov. Voľby sú považované za test spokojnosti s politikou kancelárky Angely Merkelovej v utečenecké kríze. Volebné miestnosti sa uzavrú o 18.00, prvé odhady výsledkov sa očakávajú bezprostredne potom.
Hlasovanie však - zdá sa - bude skúškou predovšetkým pre nemeckých voličov. Názorovo rozdrobená nemecká politická scéna im totiž výber nijako neuľahčuje.
Stačí si vziať príklad z desaťmiliónového Bádenska-Württemberska. Tretia najväčšia spolková krajina je dlhé roky považovaná za baštu kresťansko-demokratickej CDU kancelárky Angely Merkelovej. V posledných voľbách ale líder tamojšej kandidátky Stefan Mappus - kritikmi označovaný za trochu nezaujímavého a necharizmatického politika - výrazne oslabil a nepodarilo sa mu zostaviť vládu. Spolkový kabinet tak nakoniec zostavil Winfried Kretschmann, šéf Zelených, v koalícii sa sociálnodemokratickou stranou SPD.
Tentoraz na čele stojí opäť Kretschmann, tvárou CDU je jej súčasný kandidát Guido Wolf. Lenže zatiaľ čo ministerský predseda Kretschmann schvaľuje utečeneckú politiku, ktorú kancelárka začala pred ôsmimi mesiacmi, Wolf sa v tejto problematike od názorov svojej straníckej šéfky dištancoval. Skrátka bádensko-württemberskí voliči dnes nemajú ľahké rozhodovanie. A nie len oni.
Tí, ktorí volili tradične, váhajú
"Mnohí Nemci nespoznávajú politické prostredie vo svojej krajine. Tí, ktorí prevažnú časť svojho života volili SPD či Zelených a CDU pre nich symbolizovala zlo, teraz vášnivo podporujú Merkelovú. A tí, ktorí hlasovali za CDU a zbožňovali Merkelovou pre jej politické inštinkty, volajú, nech odstúpi, aby Nemecko mohlo zostať nemecké a kresťanské," popísal situáciu nemecký novinár Dirk Kurbjuweit v magazíne Spiegel.
Ešte v lete prieskumy v bohatom juhozápadnom nemeckom regióne pripisovali Wolfovej CDU okolo 40 percent, teraz - po prvýkrát od konca vojny - tradičnej strane hrozí, že nevyhrá.
Vo všetkých troch krajinách naopak posilňuje protiutečenecká a euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AFD). Strana, ktorá existuje sotva tri roky a vlani v júni sa skoro rozpadla, potom čo odišiel jej zakladateľ. Lenže to bolo dva mesiace predtým, ako Merkelová urobila zrejme najzásadnejší krok vo svojej politickej kariére - "otvorila" Nemecko utečencom z Blízkeho východu.
"Stratíme osem až desať percent kvôli AFD," predvídal Hans-Günther Knaupp, právnik a člen CDU na utorkovom straníckom mítingu v Stuttgarte. "Kancelárkin kurz pre riešenie utečeneckej krízy je globálne správny, ale je zlý pre jej stranu tu v Bádensku-Württembersku," citoval Knauppa britský denník Guardian. Niektorí predpovedajú, že AFD sa podarí to, čo ľavicovej Die Linke v roku 2007, keď vtedy nová strana nadobro odlákala veľký počet nespokojných voličov SPD.
Situácia v krajine je iná
"Pred siedmimi-ôsmimi mesiacmi v Nemecku neboli žiadne kontroverzné politické otázky, ktoré by vyžadovali okamžitú akciu, a vedenie Merkelovej bolo nesporné," pripomenul novinár Kurbjuweit. Kancelárka zjari žiarila v úlohe neúnavnej vyjednávačky počas ukrajinskej krízy, keď svojich únijných partnerov nechávala ďaleko za sebou, a ovládla aj dramatické rokovania o gréckej kríze. Doma mala viac-menej pokoj. Nemecký politický systém definovala stabilita.
Zahraniční spravodajcovia, ktorí písali o posledných niekoľkých nemeckých voľbách, sa veľakrát neubránili titulkom, v ktorých hralo rolu slovo "nuda".
Tradičné strany CDU a SPD si medzi sebou rozdeľovali priazeň 80 percent voličov a ďalšie dve silnejšie strany, biznisu naklonená FDP a Zelení, dopĺňali "vrstevnaté" politické prostredie, ich lídri sa nebránili koalícii. Avšak ani o rozpory nebola núdza. Kurbjuweit pripomenul, že pred krajinskými voľbami sa hocikedy líšil názor spolkového premiéra a federálnej vlády.
A o animozite medzi kancelárom Helmutom Kohlom a predsedom bavorskej vlády Franzom Josefom Straussom v 80. rokoch sa dobre vedelo. Lenže Kohl a Strauss sa zhodli v základných otázkach, čo sa Merkelovej a bavorskému premiérovi Horstovi Seehoferovi nedarí.