Každý štvrtý obyvateľ trpí nedostatkom potravín. Počet hladujúcich rodín sa za posledných osem mesiacov zdvojnásobil. Zimbabwe - kedysi známe aj ako obilnica Afriky - hladuje. Kvôli nebývalým suchám. “Dažde prišli príliš neskoro, už nedokázali zachrániť úrodu. Väčšina kukurice vyschla,” hovorí pre agentúru AFP Enos Janhi, farmár zo zimbabwianskeho regiónu Maswingo, ktorý každodenne vyháňa svoje kravy na vyschnuté polia, aby obžrali aspoň obschnuté pahýle kukurice. Janhi tak nepriamo ilustruje situáciu nielen v celej jeho krajine, ale aj v ďalších častiach planéty.
Detský fond OSN UNICEF minulý týždeň oznámil, že táto juhoafrická krajina zažíva najväčšiu potravinovú krízu za uplynulých 15 rokov. Zároveň jeho hovorca Christophe Boulierac pripomenul, že tento stav je prinajmenšom čiastočne spôsobený vplyvom meteorologického javu El Niňo. Potvrdil tým vyhlásenia viacerých medzinárodných organizácií, ktoré na zhubný vplyv El Niňo na potravinovú bezpečnosť opakovane upozorňovali už počas minulého roka.
V Zimbabwe dnes platí krízový stav a podľa tamojšej vlády je nedostatku potravín priamo vystavených 2,44 milióna ľudí - 26 percent obyvateľov krajiny. A situácia sa zhoršuje. Počet hladujúcich rodín sa podľa Boulieraca v Zimbabwe za uplynulých osem mesiacoch zdvojnásobil.
Zimbabwe nie je výnimkou
V súvislosti s meniacou sa klímou dochádza v krajinách južnej Afriky, ale aj ďalších oblastiach sveta, čoraz častejšie k dlhotrvajúcemu suchu. V poslednom období sa k tomu pridali aj vplyvy meteorologického fenoménu El Niňo, ktorý sa prejavuje či už zvýraznením sucha, alebo naopak prílišnými zrážkami a s nimi súvisiacimi záplavami. Otočilo to bežný režim počasia naruby, píše The Guardian. Výsledkom je alarmujúca situácia, milióny ľudí ohrozených hladom a globálne sa zhoršujúca potravinová bezpečnosť.
Svetový potravinový program OSN vo svojej správe z minulého mesiaca poukazuje na fakt, že v krajinách južnej Afriky ide o druhý suchý rok za sebou. A tento rok je sucho ešte výraznejšie, najhoršie za posledné polstoročie. Vascos Jaima Chilande, starosta obce Mbalavala v Mozambiku, povedal pre The Guardian, že v okolí jeho obce vyschli všetky rieky, z ktorých získavali vodu. “Vláda síce vyvŕtala 150 metrov hlbokú studňu, ale nestačí to. Máme dostatok vody len pre zvieratá,” približuje situáciu.
Podľa OSN sa situácia podporená jedným z najsilnejších dosiaľ zaznamenaných El Niňo týka takmer 100 miliónov ľudí v južnej a východnej časti Afriky, v Ázii a Latinskej Amerike. Napríklad len v africkom Malawi sú hladom ohrozené až tri milióny ľudí a v Etiópii sa už hovorí o celých 10 miliónoch odkázaných na potravinovú pomoc. Ďalších 2,8 milióna obyvateľov trpí v Hondurase a Guatemale v Strednej Amerike, kde sa prudko prepadla úroda kukurice. Portál Latin Correspondent píše, že len v Hondurase farmári prišli o 60 percent úrody kukurice, v Guatemale dokonca až o 80 percent. Zasiahnutá je však aj Nikaragua či San Salvador.
Kancelária OSN pre koordináciu humanitárnych otázok vo svojej výhľadovej správe humanitárnych kríz v roku 2016 predpokladá, že úroda, ktorá je priamo spojená s hladom a potravinovou bezpečnosťou, bude El Niňom ohrozená aj v tomto roku. Podobné vyhliadky vidí aj Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo.
Hladujúce rodiny
Podľa OSN ľudia čelia rastúcim cenám potravín, celé rodiny musia prijímať drastické šetriace opatrenia. Napríklad vynechávajú jedlá, či predávajú majetok. “Nemáme plodiny na poliach, nemáme krmivo pre dobytok ani jedlo pre nás. Niet vody ani trávy. Ľudia musia predávať svoje zvieratá, lebo iné zdroje nemajú,” hovorí pre The Guardian obyvateľka jednej z postihnutých oblastí Mozambiku Rosita Chauque. Zbavovať sa dobytku je pritom v týchto krajinách tou poslednou možnosťou.
Obzvlášť dotknuté sú predovšetkým vidiecke oblasti, no ohrozenie potravinovej bezpečnosti sa týka aj miest. Podľa Svetového potravinového programu je pomer 3:1. Bezprostredný ekonomický vplyv sa teda dá očakávať najmä na vidieku. Krajiny, ktorých ekonomiky stoja na poľnohospodárskej produkcii - ako je napríklad v úvode spomínané Zimbabwe - utrpia výrazne aj hospodársky. To spätne znižuje schopnosť tamojších vlád adekvátne reagovať na takéto humanitárne výzvy.
Zhoršujúca sa ekonomika a potravinová bezpečnosť má aj ďalšie, sociálne dopady. Či už je to migrácia vidieckeho obyvateľstvo do miest, v ktorých vznikajú slumy, medzinárodná migrácia do krajín s lepšou vyhliadkou, cez potenciálne rozšírenie extrémizmu či terorizmu, až po zhoršené zdravie populácie, a tým do budúcna znížené možnosti zaistiť si lepšiu budúcnosť, vzdelanie deťom a vymaniť sa tak z kruhu chudoby.
Neistá budúcnosť
A čo to pre tieto krajiny znamená? Beatrice Mwangi z organizácie World Vision pre The Guardian povedala, že by sme to mali brať ako budíček. “Pomaly je každému jasné, že budeme pred suchom stáť čoraz častejšie,” hovorí. “V minulosti sme mali sucho každých desať rokov, neskôr každých päť rokov, dnes je to už každých tri až päť rokov,” dopĺňa Mwangi.
Nový režim počasia spojený s klimatickou zmenou a na ňu naviazané sociálne dopady sa tak stávajú skutočnosťou. Budúcnosť týchto krajín stojí na schopnosti zaviesť účinné adaptačné riešenia, no zároveň závisí aj od pripravenosti rozvinutých krajín plniť svoje záväzky spojené so zastavením prehlbujúcej sa človekom spôsobenej zmeny klímy, ku ktorým sa aj Slovensko zaviazalo na klimatickom samite COP 21 v decembri 2015 v Paríži.