Práve na toto letisko pritom boli presmerované všetky lietadlá, ktorá mali pôvodne pristáť na letisku Zaventem, kde zaútočili teroristi.
O probléme s taxikármi na letisku Charleroi, vzdialenom 60 kilometrov od Bruselu, a aktuálnych bezpečnostných opatreniach hovoril server iDnes.cz s hovorcom letiska Vincentom Grassauom.
Koľko je teraz okolo nás dokopy policajtov a vojakov?
Počty stále rastú. Je ich tu teraz cez stovku, na parkoviskách, v hale... Nevieme, čo môžeme čakať, a potrebujeme si byť istí, že je všetko pod dohľadom. Prehľadávajú autá a každý cestujúci je skontrolovaný hneď niekoľkokrát. To je taky dôvod, prečo chceme, aby na letisko prišli aspoň štyri hodiny pred.
Všimli sme si aj psovodov s ovčiarskymi psami. Prehľadávajú každú tašku, alebo sú to náhodné kontroly?
Áno, úplne každú batožinu skontroluje psovod so psom. Ale existuje viac kontrol, ktoré armáda vykonáva a my o nich nevieme, z pochopiteľných dôvodov nám ich nemôžu oznámiť.
Takýto nápor asi Charleroi ešte nezažilo. Ako ho zvládate?
Situácia deň po útokoch bola naozaj veľmi vážna, ale mali sme ju pod kontrolou. To, čo prežívame teraz, je úplne výnimočné, a samozrejme nikto z nás nie je zvyknutý v takýchto podmienkach pracovať. Včera sme mali 23 príletov a 23 odletov navyše, čo robí 8 tisíc prepravených cestujúcich navyše za deň. To je na tak malé letisko naozaj veľa.
Ako sa vám darí udržať cestujúcich v pokoji?
Boli tu problémy, pretože čakali v dlhých radoch. Museli sme preto rozhodnúť, ako zrýchliť a zefektívniť kontrolu. Nakoniec cestujúci prechádzajú niekoľkými bezpečnostnými stanovišti zároveň. Zakázali sme tiež vstup ľuďom bez letenky a kontrolujeme iba cestujúcich.
V belgických médiách sa objavili správy, že taxikári deň po útokoch účtovali ľuďom smerujúcim do Bruselu mnohonásobne vyššie čiastky, než je bežné. Je to pravda?
Áno, tá situácia je pre nás naozaj hrozná. Taxikári zneužili situácie a žiadali až 300 eur na cestu do Bruselu (Brusel je od Charleroi vzdialený asi 60 kilometrov - pozn. Red.), pretože vedeli, že sa tam ľudia potrebujú dostať. Nemohli sme s tým nič robiť, pretože priestor okolo letiska je verejný. Neovplyvníme, ktorý taxikár sem zachádza. Zákon sa ale v stredu zmenil a priestor začal patriť letisku, takže teraz môžeme taxikárom určiť pravidlá.
Práve teraz v stredu? To je náhoda, alebo zákonodarcovia konali tak rýchlo?
Dlho sme si na taxikárov a ich správanie sťažovali. Vždy zvýšili ceny, keď sa ľudia potrebovali dostať do mesta. Útoky z utorka ale celé rokovania urýchlili.
Ako s vami kooperujú bezpečnostné zložky? Viete o nejakom konkrétnom ohrození letiska? Uvedomujem si, že je to citlivá informácia, ale ...
Nie, žiadny problém. Je to tak, že doteraz nevieme o žiadnom priamom nebezpečenstve. Ale v Belgicku sú teraz všetky verejné inštitúcie v ohrození. Všetky školy, stanice, stanice metra. Musíme byť pripravení. Možno k tomu nebude dôvod, ale je to lepšia možnosť, ako nerobiť nič a potom čeliť následkom. Komunikujeme s armádou, ale ani tá s nami nemôže zdieľať všetky informácie, pretože podliehajú prísnemu utajenia. Snažíme sa to pochopiť a vychádzať im v ústrety.
"Do Bruselu za 160 euro, slečna. Vám sa to zdá veľa? "
"Špeciálne" sadzby belgických taxikárov sme si chceli sami overiť a niektorých z nich sme oslovili. "Vezmem vás do Bruselu za 160 eur, slečna," ponúka mi prvý z nich. "Vám sa to zdá veľa?" Mračí sa, keď vidí môj prekvapený výraz. "Tak viete čo? Za 150," skúša sa dohodnúť.
Len niekoľko stoviek metrov za jeho chrbtom pritom môžu cestujúci nasadnúť na vlak, ktorý sa do centra Bruselu dostane za rovnakú dobu za deväť eur. "Ja jazdím taxíkom za 40 eur," krúti hlavou nad premrštenou cenou český stevard Ivan, ktorého na letisku náhodou stretávame. "Väčšinou sa s nimi nejako dohodnem, ale rovnako by nemali chcieť po ľuďoch viac ako päťdesiat šesťdesiat eur," čuduje sa.