Faymann to uviedol v rozhovore poskytnutom nedeľnému vydaniu denníka Die Presse. Berlín podľa neho Rakúsko vníma ako možnú "nárazníkovú zónu".

"Je to nespravodlivé"

"Ak chce cez Rakúsko prejsť jeden či dva milióny ľudí, môže Nemecko uzavretím hraníc relatívne ľahko spôsobiť zápchu. Bola by z nás nárazníková zóna," uviedol kancelár. Svoju utečeneckú politiku by Nemecko nemalo podľa neho vykonávať na úkor svojich susedov.

"Môj osobný vzťah s ňou (Merkelovou) je dobrý. Ten politický je ale veľmi napätý," uviedol v rozhovore Faymann.

Merkelovej politika je podľa Faymanna "z európskeho hľadiska chybná", pretože sa snaží udržať príťažlivosť Nemecka pre imigrantov a to za cenu, že dostáva pod tlak také krajiny ako Rakúsko, balkánske štáty či Taliansko.

"To je voči nám nespravodlivé," dodal kancelár s tým, že táto politika môže Rakúsku privodiť značné škody.

Merkelová by mala podľa Faymanna dať jasne najavo, že je neprípustné, aby sa migranti snažili rôznymi alternatívnymi trasami preniknúť do strednej Európy. Musí podľa neho tiež povedať, "koľko utečencov chce prijať, a to legálnym spôsobom".

Faymann: Zlyhala aj Európska komisia

Tvárou v tvár migračnej kríze podľa Faymanna zlyhala aj Európska komisia. Nedostatky vidí kancelár predovšetkým v ochrane vonkajších hraníc; nefunkčná je podľa neho aj pohraničná agentúra Frontex.

Jej úlohy by teraz mali prevziať dočasne členské krajiny EÚ. Do prípadnej misie je Viedeň ochotná okamžite vyslať svojich vojakov, povedal Faymann.

Rakúska koaličná vláda sa v januári dohodla, že zavedie ročný limit počtu prijímaných žiadostí o azyl, ktorý stanovila na 37 500.

Zmenila preto aj režim na hraniciach, kde od polovice februára začala prijímať maximálne 80 žiadostí denne. V posledných týždňoch ale vzhľadom k uzavretiu takzvaných balkánskych chodníkov sa tento limit zďaleka nenapĺňal.

V minulom roku Rakúsko prijalo 90-tisíc žiadateľov o azyl, čo zodpovedá zhruba percentu miestnej populácie.