Jozef žije v stredne veľkom slovenskom mestečku. To, že sa mení klíma, si všimol. Prší menej často, ale zato vo veľkom. A medzitým je sucho. Výrazne to ale jeho život nemení. Širšie sociálne a ekonomické zahranično-politické súvislosti sú pre neho dosiaľ relatívne neznáme. Pritom viaceré z nich sa nás dotýkajú už dnes a majú potenciál sa v budúcnosti ešte znásobiť.
Príkladov dopadov klimatickej zmeny vo svete sa nájde viacero, viac či menej aplikovateľných na slovenskú realitu. Od súostrovia ako je Vanuatu, Tuvalu, Kiribati, ktoré sa potápajú a do oceánu, až po konflikt v Sýrii, v ktorej podľa nedávnej štúdie uverejnenej v Journal of Geophysical Research práve prebieha najväčšie sucho za posledných 900 rokov. To podľa výskumníkov prispieva k nestabilite a prenesene k najväčšej utečeneckej kríze po druhej svetovej vojne.
Klimatická zmena ako príčina nestability
Jeden z takýchto príkladov vplyvu klimatickej zmeny opísal portál Foreign Policy. V článku Pakistan’s Big Threat Isn’t Terrorism—It’s Climate Change sa zaoberá pre našinca vzdialeným Pakistanom. Napriek vzdialenosti od Slovenska je to vhodný príklad k ilustrácii - prejavy a dopady klimatickej zmeny sú tam totiž výrazne očividnejšie než u nás. Podľa expertov tak môže byť Pakistan predoobrazom sveta blízkej budúcnosti.
Už po desaťročia Pakistan zápasí so zvládaním akútnych krízových situácií. Táto krajina v južnej Ázii má toľko urgentných problémov, od nedostačujúcej infraštruktúry, po boj s terorizmom, že sa klimatická zmena kvôli jej oneskoreným dopadom stráca kdesi na okraji záujmu jej vedúcich predstaviteľov. No podľa portálu Foreign Policy platí, že čím bude vplyv zmeny klímy na krajinu silnejší, ekonomická a politická nestabilita, ktorú to prinesie, bude potenciálne čoraz viac ohrozovať samotnú bezpečnosť krajiny. Podľa portálu by sa preto mala tamojšia vláda prioritne zamerať práve na boj s klimatickou zmenou. Aby zabránila negatívnym dopadom na vlastnú bezpečnosť v budúcnosti. Klíma by totiž mohla pôsobiť ako významný stresor pri vzniku sociálnych problémov, vysvetľuje Anne-Marie Slaughter z Princetonu vo svojej štúdii. Nachádza pritom kriminologickú analógiu. Klimatická zmena ako stresor podľa nej nie je vysvetlením "zločinu", je však neprehliadnuteľným faktorom v komplexe premenných, ktoré k nemu viedli. Napríklad smerom k terorizmu.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že pre bežného Pakistanca - podobne ako pre Jozefa zo stredne veľkého slovenského mesta - nie je klimatická zmena témou. Nie tak dávno tak tomu naozaj bolo. Podľa prieskumu spoločnosti Gallup z roku 2007-2008 si len tretina obyvateľov krajiny uvedomovala existenciu klimatickej zmeny a len štvrtina ju považovala za vážnu hrozbu. No medzitým došlo k viacerým prírodným katastrofám a klimatická zmena zasiahla do životov miliónov ľudí. Podľa novších dát spoločnosti Pew Research Centre z roku 2015 dnes Pakistanci patria medzi dvadsiatku krajín, v ktorých hrozbu klimatickej zmeny považuje za najväčšiu globálnu výzvu viac než polovica obyvateľov.
Karáčí - Bratislava na druhú
Oblasť mesta Karáčí na pobreží Arabského mora, s populáciou okolo 17 miliónov obyvateľov, tvorí ekonomickú kostru krajiny. Vytvára 42 percent jej hrubého domáceho produktu, generuje polovicu daní krajiny, sídli v nej tamojšia burza cenných papierov či centrálna banka, podľa portálu Zameen.com sú tam najdrahšie nehnuteľnosti v krajine. Ak je závislosť zvyšku Slovenska od Bratislavy (a naopak) terčom vtipov, v Pakistane je to pri Karáči bez akýchkoľvek diskusií. O to horšie pre krajinu pôsobia jeho vyhliadky. Hlavné mesto - dvojmiliónový Islamabad na podhorí Himalájí - je oproti nemu len ťažko dostupné regionálne centrum.
Prístavné mesto Karáčí leží blízko delty rieky Indus. No s rastúcou hladinou morí sa čoraz viac slanej vody dostáva do vnútrozemia delty a ekologicky, a náväzne na to aj ekonomicky a sociálne, znehodnocuje celé priľahlé územie. Okrem iného ničí zásoby pitnej vody. Ruku k dielu pridali aj ľudia. Množstvo mangrovových lesov, ktoré podľa World Wildlife Federation zohrávajú kľúčovú rolu pri ochrane pobrežia pred eróziou pobrežia spôsobenou vlnami a búrkami, sa znížilo takmer šesťnásobne. Mangrovníky sú stromy, ktoré rastú priamo z vody a môžeme povedať, že pôsobia ako vlnolam.
Doktor Asif Inam z tamojšieho Národného inštitútu pre oceánografiu pre Foreign Policy povedal, že bez mangrovového porastu je dnes pobrežie viac vystavené vplyvu cyklónov či tsunami. Za normálnych okolností by ich mangrovy zbrzdili. Pri simulácii podmorského zemetrasenia minulý rok OSN ukázala, ako by mohli tsunami dosiahnuť Karáčí. Trvalo by im to hodinu a pol a prehnali by sa celých mestom. A čím sa mesto nachádza bližšie k moru aj kvôli strateným mangrovom, tým sa jeho zraniteľnosť zvyšuje.
Klimatická migrácia
Vplyvom klimatickej zmeny a ďalších príbuzných faktorov sa z delty rieky Indus odsťahovali štyri milióny ľudí, ktorí predtým záviseli od farmárčenia či lovu rýb. Klimatickí utečenci, respektíve presídlenci, sa rozpŕchli po krajine, miestne komunity sa rozpadli. Mnohí sa však aj podľa skladby migrantov prekračujúcich hranice Schengenu stali utečencami a vybrali sa aj do Európy. Podľa údajov Eurostatu prišlo na starý kontinent v roku 2015 viac než 25-tisíc ľudí z Pakistanu. Podľa článku pakistanského portálu Dawn však môže rastúca hladina morí v budúcnosti prinútiť k pohybu ďalších 35 až 40 miliónov klimatických presídlencov a utečencov. Len v Pakistane.
Do Indie sa nedostanú, tá je prehustená a už dnes otvorene strieľa po prichádzajúcich migrantoch zo susedného Bangladéša. Podľa portálu Dawn sa nie je prečo domnievať, že by tomu bolo inak pri unikajúcich Pakistancoch. Na severe sa cez hradbu Hindukúšu, Pamíru, Karakoramu a Himalájí nedostanú a jediná cesta im zostane na západ. S konečnou stanicou v klimaticky a ekonomicky príjemnejšej a geograficky nie tak vzdialenej Európe. A to hovoríme len o Pakistane, no na hrane sa nachádza množstvo krajín v priľahlom regióne.
Podľa expertov sa mesto Karáčí ponorí do mora v priebehu 35 až 45 rokov. V prípade, že sa nepodniknú drastické kroky. “Niektoré časti Karáčí sú už dnes pod vodou,” vysvetľuje pre Foreign Policy Inam. Pritom práve toto mesto, ako ekonomický hub, je pre bezpečnosť a stabilitu krajiny kľúčové.
Potravinová bezpečnosť v troskách
Pakistanské poľnohospodárstvo v posledných rokoch prudko padá, za posledné roky jeho podiel na hrubom domácom produkte krajiny padol z 31 na 21 percent, podľa odborníkov za to môžu čoraz častejšie záplavy, či naopak suchá. Prepad HDP sa prejavil aj na ekonomickom raste - nebyť ekonomických a ľudských strát spôsobených záplavami a ďalšími katastrofami, mohla by podľa expertov táto juhoázijská ekonomika v posledných rokoch rásť nie o 2,9, ale o 6,5 percenta ročne.
Podľa správy amerického ministerstva obrany prispeje klimatická zmena ku globálnej nestabilite, čo priamo ohrozí národnú bezpečnosť. A to sa netýka len USA. Jedným z faktorov, ktoré report identifikoval, boli strácajúce sa zdroje vody. Podľa februárovej správy univerzity v holandskom Twente je dnes nedostatkom vody ohrozených až ⅔ populácie planéty. A Pakistan je jednou z najohrozenejších krajín. Ľadovce miznú a čoraz viac ľudí v Pakistane trpí jej nedostatkom, už dnes jej v krajine nie je dosť. To sa odráža napríklad práve na poľnohospodárstve.
A prečo je také nevyhnutné prioritizovať boj s klimatickou zmenou? Ak sa to nepodarí, ohrozí to národnú a v širšom zmysle aj medzinárodnú bezpečnosť. Tam, kde sa nedostatok vody a potravín prejaví ako katalyzátor občianskych nepokojov a konfliktov, sa zároveň zníži schopnosť vlády uvážene reagovať na nedostatok týchto zdrojov. Tím sa situácia dostane do začarovaného kruhu.
Slovensko nie je mimo
V letnom rozhovore pre HN poznamenal klimatológ Milan Lapin, že zmena klímy najvýraznejšie vplýva na regióny, ktoré sú už dnes na hrane. Ako príklad si predstavme Sahel, pásmo medzi Saharou a savanami bližšie k rovníku. Každá zmena režimu počasia sa tamojších obyvateľov dotkne výraznejšie než nás v miernom pásme. Miestne spoločnosti tak už dnes zažívajú bezprostredné dopady klimatickej zmeny. Jedným z nich môže byť aj nárast sociálnej a ekonomickej nestability, ktorá môže vyústiť aj do terorizmu. Keby sme hoci aj predpokladali, že pre nás meniaca sa klíma nepredstavuje priame nebezpečenstvo, jej druhotným dopadom sa nevyhneme ani my. V tom lepšom prípade to bude napríklad vyššia migrácia, v horšom prenesená nestabilita.
Svet sa túto globálnu výzvu zaviazal riešiť. V decembri 2015 uzavreli na klimatickej konferencii členské krajiny OSN klimatickú dohodu z Paríža, v ktorej prisľúbili snahu udržať otepľovanie pod 2, ideálne však 1,5 stupňami oproti priemeru v predindustriálnej dobe. Podľa mnohých odborníkov ako je napríklad popredný americký klimatológ James Hansen, ktorý významne prispel k rozšíreniu povedomia o zmene klímy, je to len fraška a krajiny vo svojich politikách reálne zmeny nerobia.
Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj.
Článok v sekcii Globálne vznikol v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
