Paralelne s tým, ako v Bagdade postupuje vojenská operácia, sa do popredia čoraz viac dostáva otázka obnovy a transformácie tejto krajiny s 24 miliónmi obyvateľov. Povojnovú správu by mal viesť bývalý generál Jay Gardner. Do Bagdadu hodlá vstúpiť hneď po tom, ako to bezpečnostná situácia dovolí. Americké úrady však zatiaľ neukázali ani trochu ochoty, že by chceli reálnu moc v povojnovom Iraku prenechať Organizácii Spojených národov. Vízia amerického protektorátu v Iraku tak vyvolala značné obavy, a to dokonca aj u takých spojencov, akým je britský premiér Tony Blair. Odstrániť toto napätie sa Bush pokúsi v priamom rozhovore s Blairom počas ich stretnutia v Severnom Írsku. "Ak by USA postupovali samostatne, namiesto odštartovania skutočnej demokratizácie celej oblasti budú čeliť vlne antizápadného fundamentalizmu," povedal v tejto súvislosti jeden z európskych diplomatov v New Yorku. Práve preto zvolal generálny tajomník OSN Kofi Annan neformálnu schôdzku Rady bezpečnosti s jediným rokovacím bodom: Irakom.
Náklady na obnovu Iraku sa len v prvom roku odhadujú na 20 miliárd amerických dolárov. Európska únia sa však chce chce zdržať akejkoľvek pomoci, ak by rozhodujúce slovo v povojnovom Iraku nepripadlo Spojeným národom.
Ako vyplýva z Bushovho plánu, obnovu by mala začať pripravovať najprv asi 230-členná skupina vojakov a diplomatov, posilnená o pracovníkov rôznych amerických federálnych agentúr. Táto skupina sa udomácnila v kuvajtskom letovisku Fahaheel, ležiacom 30 kilometrov od hlavného mesta. Väčšinou ide o technických špecialistov; niektorí sa vyznajú v irackej kultúre alebo žili v arabskom svete. Ich počet by sa mal však čoskoro zvýšiť na 1 100. O bezpečnosť celého štábu sa diskrétne starajú najatí nepalskí Gurkovia, ktorí v minulosti slúžili v britskej armáde.
Predpokladá sa, že plán obnovy sa uskutoční v troch etapách. V prvej pripadne hlavná úloha generálovi Tommymu Franksovi, ako hlavnému veliteľovi americko-britských útočných síl. V druhej etape sa skupina okolo bývalého generála Jaya Gardnera postará o obnovu funkčnosti základných služieb, ako sú dodávky vody a elektrického prúdu. Súčasne pôjde o "oživenie" vyše dvadsiatich irackých vládnych úradov. V tretej, poslednej fáze, by Američania dali dohromady akýsi dočasný úrad, vytvorený z "priateľsky naklonených" Iračanov, ktorého úlohou by bolo zorganizovať v nejakej forme celonárodné voľby. Načasovanie a podoba tohto dočasného úradu však vzbudzujú pochybnosti. Je to súčasne aj jadro rozporov medzi USA a medzinárodným spoločenstvom. (hn/gaf)