Brusel (hn/Josef Veselý)
Na niektoré mylné informácie, ktoré sa v zápale predvolebného populizmu šíria okolo údajne veľkých nákladov na rozšírenie Európskej únie, poukázali nezávisle od seba členovia Európskej komisie Michaele Schreyerová a Günter Verheugen.
Komisárka pre rozpočet sa pre Süddeutsche Zeitung vyjadrila, že v roku 2000 prispelo Nemecko do spoločného rozpočtu únie o tri miliardy eur menej než za rovnaké obdobie pred piatimi rokmi. A na minulotýždňovej konferencii miestnej odborovej centrály DGB v Bavorsku Verheugen uviedol, že Berlín by nemal po prijatí nových členov v rokoch 2004 -- 2006 dať na tento účel viac než 3,5 miliardy eur.
Napriek tomu sa rodí spoločná pozícia členských štátov k finančnej stránke rozšírenia EÚ veľmi ťažko. Ostávajú už len dva mesiace do summitu v španielskej Seville, kde sa majú členské krajiny únie dohodnúť na spoločnej pozícii k štyrom kľúčovým kapitolám prístupového procesu s kandidátmi -- poľnohospodárstvu, regionálnej politike, rozpočtu a inštitúciám.
Komisia je tak vystavená dvojitému tlaku. Kandidáti tvrdia, že návrhy EK nie sú spravodlivé, pretože roľníkom nových členských štátov nezaisťujú plný objem priamych platieb. Na druhej strane sú (podľa Verheugenovho vyjadrenia) v EÚ ministri financií, ktorí požadujú použitie kľúča, podľa ktorého by sa noví členovia stali čistými prispievateľmi od vstupu do únie.
To by znamenalo, že by platili do rozpočtu EÚ viac, než by z neho dostávali. Táto "morálne neprijateľná" predstava rozohnila Verheugena natoľko, že povedal: "Nech radšej rovno povedia, že si proces rozšírenia vôbec neželajú. A ja potom nebudem s kandidátmi o ňom rokovať." Na protiotázku odborárov, ktorí citovali komisára pre regionálnu politiku Michaela Barniera, že kvôli rozšíreniu klesne priemerný HDP per capita o 13 percent, reagoval Verheugen príkladom: "Ak máte polovicu zadku na rozpálenej platni a druhú si máčate v ľadovej vode, výpočet priemeru vám napriek tomu povie, že vaše pozadie musí byť celkovo v dobrej tepelnej pohode." Potom vážne dodal, že EÚ neopustí princíp sociálnej súdržnosti ani voči súčasným znevýhodneným regiónom. Až na výnimky by v cieľovej skupine 1 s nárokmi na maximálnu podporu mali zostať i nové spolkové krajiny Nemecka.
Komisárka Schreyerová varovala spolkovú vládu, aby sa nesnažila presadiť pred rozšírením radikálne úspory v spoločnej agrárnej politike. Nie je to podľa nej ani nutné. "Rozpočet nevyletí do povetria, ani keď sa prijme v roku 2004 všetkých desať krajín," upozornila. Náklady na rozšírenie podľa nej v roku 2006 neprekročia 0,08 percenta HDP európskej pätnástky. S výnimkou Veľkej Británie, ktorá má z čias Margaret Thatcherovej výnimku, sa táto záťaž rozloží na ostatných 14 členských krajín rovnomerne. Verheugen jej vyjadrenia podporil s tým, že "Brusel nemôže vydať ani o cent viac, než mu členovia EÚ dajú dobrovoľne k dispozícii". S nováčikmi preto komisia vôbec nerokuje o tom, koľko peňazí dostanú, ale výlučne o "pravidlách a spravodlivom rozdelení". Podľa neho je absolútny nezmysel tvrdiť, že rozšírenie môže z finančnej stránky prerásť únii cez hlavu.
Obidvaja citovaní členovia komisie navyše pripomenuli známy fakt, že rozšírenie -- okrem väčšej stability a bezpečnosti regiónu -- prinesie hlavne Nemecku a Rakúsku významný prospech napojením sa na dynamicky sa rozvíjajúce ekonomiky a trhy v susedstve.