Výsledkom vypätej krízy je ľahšia koalícia, v ktorej už chýbajú ľudovci. "Rozpad koalície je porážkou premiéra Millera. Po roku a pol dosiahol horší efekt ako jeho predchodca Jerzy Buzek po štyroch rokoch," neodpustili si poznámku analytici. Napriek tomu nová menšinová vláda predstavuje pre politický vývoj menšie zlo, ako keby bol Miller siahol po predčasných voľbách alebo po "pribratí ďalších kíl". Dôvody sú zrejmé.
Vtipkovanie sa neoplatilo
Ešte v sobotu na obed novinári vtipkovali, že za nedorozumenia vo vláde môže filmový producent Lew Rywin a jeho aféra (za sprostredkovanie zmien v mediálnom zákone mal Rywin žiadať od vydavateľa denníka Gazeta, Agora, úplatok 17,5 milióna USD. Do aféry mal byť zapletený aj premiér Miller). Minulý týždeň vyšlo najavo, že pár usvedčujúcich dokumentov sa zničilo, takže celý prípad pôjde do stratena. K večeru však novinárom bolo jasné, že taký osud nebudú mať niekoľko mesiacov trvajúce nezhody v Millerovom kabinete. Za necelý rok a pol premiér obmenil všetky dôležité posty s dosahom na ekonomiku. Ak ambiciózneho šéfa financií Marka Belku nahradil konzervatívny Grzegorz Kolodko, práve jeho posledné rozhodnutia pred záverečnou stodňovou etapou do referenda o vstupe krajiny do únie zatĺkli klinec do rakvy koalície Zväzu demokratickej ľavice, Únie práce a Poľskej ľudovej strany.
Poľská ľudová strana (PSL) bola najslabším článkom koalície. Nebolo to teda len v dôsledku jej terajšieho odmietnutia vládneho návrhu o spoplatnení prevádzky na poľských cestách. Minister Kolodko pripravil aj šťavnatejšie opatrenia týkajúce sa zníženia vysokej, takmer 18,7-percentnej nezamestnanosti a pozdvihnutie zlotého, ktorý v porovnaní a eurom pláva na trojročnom minime. Pri súčasnej kríze tam aj zotrvá. Finančné trhy zareagovali totiž pohotovo. Kroky PSL sa dajú chápať, ak zoberieme do úvahy, že sa ľudovci stavajú do pozície ochrancov roľníkov. Lenže PSL sa posadila na dve stoličky, opozičnú aj vládnu. "Odmietnutím podpory vládnych návrhov zákonov sa sami postavili mimo koalície," odôvodnil Miller. Premiér sa však pustil na tenký ľad, keď vymenil dvoch ľudoveckých poslancov -- ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Jaroslawa Kalinowského a ministra životného prostredia Stanislawa Želichowského -- a zástupcov PSL vo vedení vládnych agentúr a fondov. Urazená PSL môže pred referendom zamiešať karty a zvrátiť vysokú, vyše 70-percentnú podporu vstupu. Je známe, že najťažšie je presvedčiť o potrebe členstva v EÚ vidiek, teda najmä roľníkov.
Sú iné možnosti?
"Premiér Miller sa mohol pokúsiť posilniť koalíciu, aby získal potrebnú väčšinu a nečelil strachu z predčasných volieb," uviedol denník Reszposzpolita. Po zoštíhlení kabinetu mu chýba 19 poslaneckých hlasov na získanie väčšiny v Sejme, ktoré bude získavať ad hoc u nezávislých poslancov. S koaličnou Úniou práce má Millerova SLD len 212 poslaneckých miest. Z rozloženia síl v Sejme aj tak nemôže počítať s viac ako 226 hlasmi, teda vždy mu na väčšinu chýba 5 hlasov. Denník Reszposzpolita tak mal na mysli otvorenie sa ďalším, aj nacionalistickým stranám. No to by bola ďalšia slučka na krk kabinetu. S Ligou poľských rodín sa nepočíta. Je proti členstvu krajiny v EÚ a aj teraz navrhla spojiť referendum o členstve s hlasovaním o predčasných voľbách. Úvahy o Sebaobrane sa tiež odsunuli. Priaznivo naklonená je Ľudová demokratická strana, Konzervatívna ľudová strana či Poľský ľudový blok. Miller chce ponechať do referenda menšinovú vládu. "Ak sa však zoskupenia v Sejme budú usilovať o ochromenie práce koalície, potom musia prísť predčasné voľby," upozornil maršálek Sejmu Marek Borowski. Miller tvrdí, že "zmena nebude mať vplyv na politiku k farmárom". Novým ministrom je nestraník a človek, ktorý na tomto poste už raz bol -- Adam Taňski. Pozorovatelia však tvrdia, že práve to je vhodný čas na prijatie chýbajúcich nepopulárnych opatrení. Do referenda je to však riskantné.