Pred ôsmimi mesiacmi ste o nemecko-amerických vzťahoch povedali, že sú "otrávené". Ako by ste ich charakterizovali dnes?
- S Nemeckom budeme mať vždy dobré vzťahy. Obidva štáty sa môžu obzrieť za plodnou minulosťou - mám na mysli prekonanie studenej vojny či nemecké zjednotenie. Súčasná reakcia spolkovej vlády nás, samozrejme, sklamala. Zažili sme ťažké časy, pri schvaľovaní irackej rezolúcie 1483 v Bezpečnostnej rade OSN však už dobre spolupracovali.
Dokážu prezident Bush a spolkový kancelár Schröder jedného dňa nadviazať na dobrý transatlantický vzťah z minulosti?
- Neviem, či osobné vzťahy medzi prezidentom a kancelárom budú niekedy také, ako boli kedysi. Treba vyčkať.
Názorové nezhody existujú i medzi Moskvou a Washingtonom. Myslíte si, že Rusko sa začína stavať kriticky k iránskemu atómového programu?
- Americká vláda už dlhšie tvrdí, že Irán predstavuje zásadný problém. Predovšetkým čo sa týka tzv. mierového atómového výskumu a stavby jadrových reaktorov. S Ruskom v tejto súvislosti už dlhší čas rokujeme. Obidve strany dospeli k názoru, že Irán nesmie využiť svoj civilný program atómovej energie na vojenské ciele. Táto diskusia bude pokračovať.
Vytvoria si Spojené štáty počas nadchádzajúcej talianskeho predsedníctva v EÚ užší vzťah k únii?
- Vzťahy medzi prezidentom Bushom a premiérom Berlusconim sú dobré. Ale dobré vzťahy sme doteraz mali so všetkými predsedníckymi krajinami. Tým najdôležitejším teraz je zastavenie ďalšieho šírenia zbraní hromadného ničenia. Irán nám robí starosti, rovnako i Severná Kórea. Preto musíme konať. Nikdy nesmieme dopustiť, aby sa opakovala situácia, ktorá nastala v Iraku.
Podporuje americká vláda zmenu režimu v Iráne?
- Určite by sme uvítali takú iránsku vládu, ktorá vychádza v ústrety vlastnému obyvateľstvu. Iránci chcú zlepšiť práva žien a modernizovať spoločnosť. Režim však urobil všetko pre to, aby ich snahy potlačil. Namiesto toho podporuje terorizmus na Blízkom východe i na celom svete. Pracuje na programe jadrových zbraní, ktorý porušuje medzinárodné dohovory. Vedúcim predstaviteľom siete Al-Kajdy očividne ponúka úkryt. To je agresívne konanie.
Takže zmena režimu?
- Iránsky režim by mal začať vystupovať ako riadne zvolená vláda, ktorá prihliada na práva svojho ľudu. Máme dlhý zoznam vecí, ktoré Iránci nedodržiavajú.
Nie je nebezpečenstvo, ktoré Irán predstavuje, väčšie ako hrozba Iraku počas vlády Saddáma Husajna?
- Irán znamená špecifické nebezpečenstvo a Irak predstavoval zase iné. Bola to veľká hrozba - vývoj zbraní hromadného ničenia, poskytovanie útočiska teroristom a dvanásťročné porušovanie rezolúcií OSN.
Ako sa americká vláda pozerá na Francúzsko - ako na spojenca, konkurenciu či protipól?
- Francúzsko je, samozrejme, členom NATO a naším spojencom. Veľmi nás však sklamalo, že v určitom období bola americká moc považovaná za nebezpečnejšiu ako Saddám Husajn. Spojené štáty a Francúzsko pritom bojujú za to isté - za slobodu a ľudské práva. V najdôležitejších bitkách a svetových vojnách sme boli spojencami. USA zaplatili vysokú daň za to, aby Francúzsko oslobodili. Preto Američania nevedia pochopiť, prečo oslobodenie Iraku zrazu nie je správne.
Francúzsky minister zahraničných vecí Dominique de Villepin navštívil palestínskeho prezidenta Jásira Arafata. Bolo to pre mierový proces na Blízkom východe užitočné?
- Je potrebné, aby palestínske vedenie záväzne prisľúbilo, že bude bojovať proti terorizmu. To nikdy nebolo Arafatovou prioritou. Nová vláda musí mať na zreteli základné potreby Palestínčanov a snažiť sa o vybudovanie štátu, ktorý bude hlásať mierové spolužitie so susednými krajinami. Ani toto nikdy nebolo prioritou Arafata.
Prezident Bush sa zajtra v Akabe stretne s izraelským premiérom Arielom Šaronom a so šéfom palestínskeho kabinetu Mahmudom Abbásom...
- Prezident Bush chce na schôdzke zdôrazniť, že každý musí prevziať zodpovednosť za mierový proces. O tom sa bude diskutovať. Treba vydržať. Nemyslím si však, že z rokovania vzíde konkrétny pracovný program.
Za predpokladu, že summit v Akabe vyšle jasný signál, pošle americká vláda zvláštneho vyslanca na Blízky východ?
- Zistíme, ktorá časť našej vlády sa pre potreby blízkovýchodnej diplomacie hodí najlepšie. Prezident pred spolupracovníkmi zdôraznil, že mierový proces má pre neho vysokú prioritu.
Veríte, že NATO môže v Iraku prevziať úlohu stabilizačného faktora?
- To sa v tejto chvíli nedá povedať. NATO však podporí Poliakov, ktorí spravujú v Iraku jeden sektor. Aliancia je navyše aktívna i v Afganistane, a to považujem za veľmi dôležité.
Prezident Bush sa nedávno stretol s japonským premiérom D. Koizumim. Hovorili o "tvrdších opatreniach" voči Severnej Kórei. Čo to znamená?
- V zásade nemožno vylúčiť žiadnu možnosť. Severokórejská vláda pravdepodobne verí, že si spoluprácu s medzinárodným spoločenstvom môže vynútiť. To však nemôže fungovať. Rusko, Čína, Japonsko a Južná Kórea by Severokórejčanom mali vysvetliť, že takýmto spôsobom sa zo slepej uličky nedostanú.