Politické diskusie v neutrálnom Fínsku nadobudli nový rozmer. Azda nijaký iný problém nezamestnáva Fínov v súčasnosti viac, ako otázka prípadného členstva v Severoatlantickej aliancii. Téma sa v debatách objavuje so železnou pravidelnosťou už niekoľko rokov, aj keď jasná väčšina fínskych voličov je proti účasti krajiny v tomto vojensko-politickom zoskupení.
Intenzita diskusie sa však teraz zvýšila, čo spôsobil bývalý premiér a súčasný predseda parlamentu Paavo Lipponen. Otázku členstva Fínska v NATO považuje osobne už len za "otázku času". "V tomto smere nejestvuje síce nijaký časový plán", uviedol prednedávnom, "ale nikto dnes nemôže povedať, či diskusia bude trvať ešte rok alebo desať". Jeden z jeho argumentov: Fínsko je krajinou na európskej periférii a dostane sa na okraj diania ešte viac, ak sa bude uzatvárať pred spoluprácou v oblasti bezpečnostnej politiky.
Lipponen je predsedom fínskej sociálnej demokracie a jedným z otcov terajšieho programu strany, ktorý už otázku členstva v NATO principiálne neodmieta, "ak budeme chcieť".
Pre členstvo v tomto zoskupení však neexistuje väčšina. O rozruch sa postarala vláda v januári, keď odmietla uverejniť vlastnú správu o budúcej obrannej a bezpečnostnej politike Fínska. Okamžite sa objavili divoké špekulácie o obsahu dokumentu. Parlament sa ním bude zaoberať na jeseň.
Ministerstvo obrany vo februári vypracovalo predbežný odhad o výške nákladov, ktoré by si takýto krok vyžiadal. Tento čin viedol k roztržke v radoch samotnej vlády, pretože minister zahraničných vecí Erkki Tuomioja tento krok považuje za nátlakový. Myšlienka nachádza istú podporu v radoch všetkých strán. U sociálnych demokratov sú to však najmä prominentní členovia, ktorí v súčasnosti sledujú konfrontačný kurz. Kým predseda parlamentu je za, prezidentka Tarja Halonenová a minister zahraničných vecí podobné zámery rozhodne odmietajú.
Fínsku bezpečnostnú politiku celé desaťročia ovplyvňovalo geografické susedstvo s veľmocou na východe - Sovietskym zväzom. Helsinki všetky dôležité zahraničnopolitické otázky konzultovali s Moskvou.
Dnes je situácia iná. Už niekoľko rokov sa Fínsko oficiálne zúčastňuje na programe Partnerstvo za mier a od apríla na jeho hraniciach pribudne nový člen NATO - Estónsko. Olej do ohňa prilialo ministerstvo obrany, keď pri rozhodovaní o novej bojovej technike dalo pred švédskymi stíhačkami Gripen prednosť americkým lietadlám F-16. Presvedčiť však fínskych občanov si vyžiada ešte mnoho námahy. (hn/gaf)