Na tú chvíľu Namibíjčanka Justine Diakis nikdy nezabudne. Jej syn Samuel skolaboval priamo pred ich domom. Celou cestou do nemocnice Justine nemyslela na nič iné, len na to, čo je dôvodom, že Samuel zrazu stratil vedomie. Jej obavy lekári nakoniec potvrdili. Syn má maláriu. “Bol to traumatický zážitok. Nikdy by som to nepriala zažiť žiadnej matke,” opísala neskôr svoje skúsenosti s ochorením pre mimovládnu organizáciu No More Malaria, ktorá sa venuje prevencii.
Keď do Namíbie zavíta obdobie dažďov, ovzdušie sa plní rojmi komárov. Viac komárov znamená v oblasti, kde Justine a Samuel žijú, aj vyšší výskyt obávaného ochorenia. Krajina je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie jednou z tých, ktoré patria do pásma s vysokým výskytom malarického komára. Ten svoje prirodzené útočisko nachádza najmä v oblastiach subsaharskej Afriky, juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky.
Globálne otepľovanie a zvýšené množstvo zrážok však vytvárajú prenášačom ochorenia z rodu Anofeles podmienky pre život aj tam, kde ich predtým nemali. A to vrátane Slovenska. Z takzvanej „letiskovej choroby“ sa preto v priebehu desaťročí môže stať celosvetový problém.
Nebezpečné uštipnutie
Malária je infekčným ochorením červených krviniek. Spočiatku nie je rozoznateľná od chrípky. Ochorenie začína bolesťami hlavy a chrbta, prejavuje sa zimnicou, triaškou, horúčkou, zvracaním i závratmi. Najťažšia forma malárie poškodzuje obličky, srdce, a pokiaľ infikovaný človek nedostane liečbu včas, upadá do kómy, ktorá má väčšinou smrteľné následky.
Najčastejším prenášačom ochorenia je spomínaný komár Anofeles, ktorý je podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie zodpovedný za približne 220 miliónov nakazených ročne. Komáre vyhľadávajú vlhké a teplé oblasti so slabým alebo žiadnym prúdením vzduchu. Ideálne podmienky pre život si našli v priebehu posledných siedmich rokov v Konžskej demokratickej republike a Mozambiku, kde počty nakazených atakujú 10-miliónovú hranicu, a to aj napriek tomu, že malária celosvetovo zaznamenáva klesajúci trend.
Pôvodcom ochorenia je parazit rodu Plasmodium. Komáre infikované týmto parazitom zaznamenávajú od roku 2014 aj na Balkáne – a to najmä v Grécku.
Slovensko má malarickú minulosť
Hoci sa na prvý pohľad zdá, že je malária ochorením tropického a subtropického pásma, nie je tomu tak. Cudzia nie je ani Slovensku. Počty nakazených u nás rapídne rástli po skončení oboch svetových vojen. Maláriu na územie Československa vtedy z frontov importovali demobilizovaní vojaci. Postupne sa rozširovala na ďalšie obyvateľstvo a nadobudla domáci charakter. Zdravotníci s ňou bojovali najmä na Zemplíne, neskôr aj na juhozápadnom Slovensku. Po Druhej svetovej vojne sa ochorenie podarilo postupne zatlačiť. Posledný prípad domácej malárie bol na Slovensku zaznamenaný v roku 1960.
"Po vybudovaní Zemplínskej Šíravy a Domaše sa znížili účinky záplav Východoslovenskú nížinu a komáre sa prestali liahnuť," približuje dôvody, ktoré pomohli k zamedzeniu šírenia ochorenia, Vladimír Krčméry, lekár a expert na tropické ochorenia z Vysokej školy sv. Alžbety v Bratislave. Podľa jeho slov pomohli maláriu na Slovensku potlačiť meliorácie, ale aj prevencia v prenose ochorenia z matky na dieťa.
V minulosti však vyhubeniu infikovaných komárov, okrem chemických postrekov, napomáhala aj príroda. Ich výskyt totiž značne znižovali tuhé zimy.
Hrozby globálneho otepľovania
To, že sa už raz Slovensko malárie zbavilo, ešte neznamená, že jej na našom území nadobro odzvonilo. Podľa údajov, ktoré v publikácii European Mosquito Bulletin uvádza parazitológ Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Nasir Jalili, je komár Anofeles na Slovensku stále prítomný, a to v oblasti Podunajskej a Východoslovenskej nížiny.
Podmienky na život i mimo tropického pásma mu vytvára najmä zmena klímy, ktorá so sebou prináša riziko rozšírenia malárie do nových oblastí. „Na Slovensku sa oteplilo o dva stupne Celzia a podmienky na život komára Anofeles sa rozšírili tak, že môže postupovať 1 000 – 2 000 kilometrov na sever,“ upozorňuje klimatológ Milan Lapin zdôrazňujúc, že prenášačmi ochorenia sú len infikované komáre.
To, že sa malária môže stať jedným dňom témou, potvrdzuje aj Krčméry: “Pri globálnom otepľovaní (bude témou) najmä v mediteránskej Európe a do desať rokov aj na Slovensku.”
Maláriu si nosia aj dovolenkári
Dnes sa výskyt malárie na európskom kontinente spája zvyčajne s cestovaním. Prípady importovanej malárie do Európy dovolenkármi či cudzincami sa rátajú na desaťtisíce, z čoho približne 100 ľudí ročne následkom tohto ochorenia podľahne.
Štatistiky Úradu verejného zdravotníctva ukazujú, že s maláriou majú skúsenosti aj slovenskí lekári a pacienti. Od roku 2001 na našom území zaznamenali 55 prípadov. “Vo všetkých prípadoch išlo o importované nákazy,” pripomína Martina Merková z úradu.
Na efektívnu liečbu malárie je potrebná najmä jej včasná diagnostika. Pre Slovákov je ťažké rozpoznať jej príznaky, pretože si ich často zamieňajú s príznakmi chrípky. Pred návštevou tropických krajín sa preto zdôrazňuje prevencia. Ak však lekár krvnými rozbormi potvrdí prítomnosť Plazmodia v tele, nasleduje približne dvojtýždňová liečba. Pacientovi sú podávané antimalariká a spravidla pár dní zostáva v nemocnici pod dohľadom lekárov.
Účinná vakcína stále neexistuje
Boj proti nákaze dnes vedú najmä veľkí hráči, akými sú Svetová zdravotnícka organizácia či detský fond UNICEF. V priebehu rokov 2000 až 2015 sa im podarilo eliminovať maláriu až o 60 percent, pričom ich odvážny plán do roku 2030 hovorí až o 90-percentnej eliminácii.
Výzva stojí aj pred samotnými vedcami, ktorí posledných 30 rokov hľadajú na maláriu očkovaciu látku. Malária je dnes známa aj tým, že svet na ňu stále nemá účinnú vakcínu. Prvé záblesky svetla sa však predsa len objavujú. Vlani prvú vakcínu na maláriu určenú deťom predstavila farmaceutická firma GlaxoSmithKline.
Profesor klinickej tropickej medicíny na London School of Hygiene and Tropical Medicine, ktorý na projekte vývoja vakcíny participuje už dve desaťročia, Brian Greenwood však pre denník The Guardian poznamenal, že vakcína zďaleka nie je dokonalou. Podľa jeho slov ju však vedci vítajú ako “dôležitý prelom”.
Hľadá sa alternatíva
Medzičasom prichádzajú bádatelia s alternatívou tvrdiac, že v boji s maláriou by mohli pomôcť aj pavúky z východnej Afriky a Malajzie, ktoré sa živia komármi. Druh známy ako Evarcha culicivora, ktorý žije len v okolí Viktóriinho jazera, má úžasnú vlastnosť - v skoku loví samičky komára Anofeles, ktoré prenášajú malarických parazitov.
“Je unikátom. Niet iného živočícha, ktorý by lovil na základe toho, čo jedla jeho korisť,” opisuje nadšene pre The Guardian Fiona Cross, arachnologička z Medzinárodného centra pre fyziológiu a ekológiu hmyzu v Keni.
Pred inváziou nepríjemného hmyzu, ktorý roznáša obávanú nákazu, tak nateraz Namibíjčanku Justine a jej syna chránia najmä špeciálne sieťky - jednoduchá ochrana, ktorá podľa neziskovky No More Malaria dokáže znížiť počty nových nakazených až o polovicu.
Článok v sekcii Globálne vznikol v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt podporil SlovakAid.
Autor je študentom kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.
