Do Európy by sa okľukou cez USA mohli dostať geneticky modifikované organizmy, či kozmetika testovaná na zvieratách. Aj na to upozornili uniknuté dokumenty opisujúce vyjednávanie o pripravovanom transatlantickej obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ktoré má v dispozícii organizácia Greenpeace a k nahliadnutiu ich zavesila na stránku ttip-leaks.org. Paradoxom je podľa denníku Guardian, že sa tieto a ďalšie sporné body neobjavili v správe, ktorú pre europarlament vypracovala Európska komisia.

Medzi postojmi zúčastnených strán jednania o dohode o voľnom trhu medzi Európou a Spojenými štátmi sú vážne trhliny. Prinajmenšom taký obraz vytvárajú dokumenty z vyjednávaní, ku ktorým sa dostala organizácia Greenpeace. Okrem iného podľa tejto organizácie poukazujú na snahu americkej strany primäť európskych vyjednávačov ustúpiť od prísľubov, ktoré EÚ dala svojim občanom. Napríklad v otázkach environmentálnej ochrany.

Greenpeace tvrdí, že dokumenty, ktoré unikli po ďalšom kole vyjednávaní o transatlantickej dohode o voľnom obchode, ilustrujú, ako sa Spojené štáty snažia obísť, prípadne aspoň znížiť európsku ochranu životného prostredia či verejných služieb, akou je napríklad zdravotníctvo.

Nejasný obraz

Americký prezident Barack Obama s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou sa minulý týždeň vyjadrovali o dohode s nádejou. No uniknuté dokumenty s internými pozíciami jednotlivých strán ukazujú iný obraz. Delegácie podľa nich vo viacerých bodoch zdieľajú diametrálne odlišné postoje.

Dokumenty okrem iného spomínajú, že dosiaľ nevyriešenou zostáva diskusia o kozmetike, na ktorej sa nevedia obe strany dohodnúť. Dôvodom je fakt, že Európa zakazuje testovanie kozmetiky na zvieratách, zatiaľ čo Američania ho dovoľujú. Prístup amerických výrobkov na európsky trh je tak momentálne nemožný.

Paradox, na ktorý poukázal denník Guardian je, že tieto a ďalšie problémy nie sú spomenuté ani v samostatnej správe o stave jednaní, ktorú pre Európsky parlament pripravila Európska komisia. Európski legislatívci sa totiž chcú bližšie prizrieť na okolnosti vyjednávaní, ktoré prebiehajú v tajnosti a ku ktorým nemajú prístup. Správa Európskej komisie opisuje posledné pozície vyjednávačov na oboch stranách.

Podľa riaditeľa Greenpeace EU Jorga Rissa, ktorý sa takto vyjadril pre viaceré britské médiá, nám uniknuté dokumenty poskytli jedinečný náhľad na mieru amerických požiadaviek smerujúcich k zníženiu či obídeniu európskych opatrení, ktoré chránia životné prostredie či verejné zdravie. Vzniká tým podľa neho priestor ako postupne okresať ochranu životného prostredia, spotrebiteľské práva či štandardy verejného zdravotníctva.

Americké požiadavky

Američania požadujú, aby Európa informovala americké firmy o plánovaných reguláciách. Rovnako, ako informuje aj tie európske. No zároveň žiadajú aj o možnosť do týchto diskusií o európskych normách aj priamo vstupovať. Americké firmy by tak mohli ovplyvňovať európske zákony. Napríklad cez niektoré z množstva navrhovaných technických pracovných skupín a komisií.

“Ešte predtým než by mohla EÚ prijať akúkoľvek reguláciu, musela by prejsť úmorným procesom posudzovania dopadov, v rámci ktorého by musela EÚ dokázať zainteresovaným hráčom v Spojených štátoch, že danú reguláciu nebolo možné riešiť na dobrovoľných, či menej regulatívnych základoch,” vysvetľuje ďalej Riss.

Spojené štáty tiež navrhujú pridať do dohody nové odstavce o “vede a riziku”, ktoré by firmám dali pri nastavovaní regulácií ešte väčšie slovo. Napríklad debata o zvyškoch pesticídov a bezpečnosti potravín by sa riešila na úrovni OSN v rámci systému FAO. Environmentalisti však tvrdia, že toto medzinárodné teleso nie je od korporátneho sektora nezávislé.

Výsledkom je, že sú dnes predstavitelia firiem ako je BASF, Nestlé či Coca Cola členmi - a miestami aj vedúcimi - národných delegácií, ktoré v systéme FAO vystupujú. Zároveň podľa Greenpeace platí, že až 44 percent rozhodnutí v tomto systéme týkajúce sa zvyškov pesticídov v potravinách bolo mäkších než boli rozhodnutia EÚ. Naopak, len v 16 percentách prípadov rozhodol tento orgán tvrdšie než Európa.

Ďalším kameňom úrazu je otázka geneticky modifikovaných plodín. Tie sa zatiaľ do Európy dovážať prakticky nesmú, zatiaľ čo v Spojených štátoch sú legálne. Pre porovnanie v USA sa smie na predaj pestovať 170 druhov geneticky modifikovaných plodín, v Európe len jediný - kukurica.

No Američania sa snažia do dohody dostať možnosť dovážať produkty s tzv. nízkou úrovňou prítomnosti geneticky modifikovaných organizmov. To by však umožnilo dovážať do Európy produkty so stopami geneticky modifikovaných plodín. Európa sa tomu bráni v obave o bezpečnosť potravín a riziko kríženia prirodzených druhov s tými geneticky vytvorenými.

Európa v týchto otázkach dosiaľ americké požiadavky neprijala, no v uniknutom dokumente sa proti nim nevymedzuje a ani neprichádza so žiadnymi protinávrhmi. 

Preventívny princíp v ohrození

V januári tohto roku eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmström ubezpečila európsku verejnosť, že tzv. preventívny princíp je ústredným princípom fungovania EÚ a pri vyjednávaní s Američanmi ani nebude predmetom diskusie. Ide o princíp, na základe ktorého smie EÚ zaviesť preventívnu reguláciu v prípadoch, kedy existujú vedecké pochybnosti o dopadoch na životné prostredie. V prejave k europoslancom komisárka doslova povedala “budeme brániť tento preventívny princíp v Európe, pri TTIP aj pri všetkých našich ďalších dohodách.”

No na žiadnej z uniknutých 248 strán textov z vyjednávaní k TTIP tento princíp spomenutý nie je. A to ani v kapitole o kooperácii pri reguláciách, v ktorej by sa objaviť mal. Za to Američania zo svojej pozície navrhujú iný, tzv. “na riziku založený” prístup. Podľa neho by sme sa nemali rizikovým látkam preventívne úplne vyhýbať, ale manažovať ich. Greenpeace však tvrdí, že to je v rozpore s možnosťou aplikovať preventívne opatrenia.

Európska komisia sa tiež zaviazala, že bude brániť zákony na ochranu životného prostredia, medzinárodné štandardy a že ubráni právo Európy nastavovať vysoké environmentálne benchmarky kedykoľvek v budúcnosti. No uniknutý dokument, rovnako ako aj iné dokumenty uniknuté v minulosti, neobsahuje žiadne takéto konkrétne záväzky. Pritom EÚ, ale aj Spojené štáty, čaká ratifikácia Parížskeho klimatického dohovoru, ktorého zavedenie do praxe sa bez environmentálnych regulácií nezaobíde.

Američania sa zatiaľ podľa uniknutých dokumentov plánujú o svojom postoji radiť s predstaviteľmi chemického priemyslu - a teda tými, ktorým environmentálne regulácie nevyhovujú. Rovnako tak plánujú zaistiť prítomnosť svojich lobistov aj v iných regulačných procesoch, keď napríklad “trvajú” na tom, že EÚ bude musieť zahrnúť amerických expertov do prípravy jej elektrotechnických štandardov.

Zodpovední európski predstavitelia - napríklad hlavný európsky vyjednávač Ignacio Garcia Bercero či eurokomisárka pre obchod Cecilia Malström - sa pre zahraničné médiá, medzi nimi BBC, Politico či Euobserver, vyjadrili, že dané dokumenty nereflektujú skutočné závery jednaní a Únia sa neplánuje vzdať svojich štandardov. Greenpeace však netvrdí, že ide o závery jednaní, ale o pozície jednotlivých strán jednaní. A to eurokomisárka vo svojom včerajšom blogu nedementovala. Zároveň spolu s Bercerom odmietla slová o tom, že Američania Európu do čohokoľvek tlačia.

Hlavný zdroj: The Guardian

Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.