Ide to súčasť návrhu na úpravu takzvaného dublinského systému, ktorý by v stredu veľmi pravdepodobne mala členským krajinám dvadsaťosmičky navrhnúť Európska komisia. Zvažovaná vyška čiastky však predstavuje pre odmietajúcu členskú krajinu v zásade pokutu alebo trest, uvádzajú niektorí činitelia oboznámení s plánom.
Denník Financial Times v tejto súvislosti píše o 250 000 eurách za každého žiadateľa o azyl, ktorého by štát odmietol prijať. Sumu v podobnej výške ako možnosť potvrdili tiež zdroje ČTK avšak s tým, že na stredajšom rokovaní eurokomisárov môžu návrh ešte zmeniť.
Európska komisia v stredu veľmi pravdepodobne príde s návrhom na reformu súčasných pravidiel, podľa ktorých sa v EÚ určuje, aká krajina rieši žiadosti o azyl. Terajšie riešenie, kedy je to vždy štát, kde sa utečenec prvýkrát dostal na územie únie, sa v migračnej kríze zjavne neosvedčilo. Napríklad Grécko v minulých mesiacoch svoju úlohu zvládalo len s veľkými ťažkosťami.
Európska komisia pred mesiacom predstavila dve predbežné varianty úpravy systému. V stredu sa podľa informácií ČTK prikloní k tej "miernejšej" z nich. Teda k zachovaniu pravidla o prvej krajine vstupu, avšak s doplnením o mechanizmus distribúcie žiadateľov o azyl v prípade krízy, teda neúmerne vysokého počtu žiadateľov prichádzajúcich do jednej členskej krajiny.
Zdroje oboznámené so zámerom komisie uvádzajú, že každá krajina by mala poznať svoju "kvótu", teda percentuálny podiel z celkového počtu žiadateľov o azyl v únii, ktorý má byť schopná bez problémov zvládnuť. Číslo bude zrejme závisieť od výkonu jej ekonomiky a počtu obyvateľov.
Vo chvíli, keď počty podaných žiadostí za určité obdobie - napríklad za tri mesiace - presiahnu 150 percent tohto podielu, majú byť žiadatelia nad oných 150 percent prerozdelení medzi ostatné krajiny podľa rovnakého percentuálneho kľúča, teda "povinných kvót".
Ak komisia v stredu návrh predloží, neznamená to, že nové pravidlá začínajú platiť. O veci budú rokovať členské krajiny a europarlament. Slovenská republika dávala už dávno jednoznačne najavo, že návrhy na záväzné kvóty dôrazne odmieta. Podobný postoj majú aj ďalšie krajiny, predovšetkým zo stredu a východu únie.
Diplomati navyše pripomínajú, že teraz platné dublinské pravidlá sa dohadovali niekoľko rokov. Prípadná zmena tak podľa nich nepripadá do úvahy skôr ako v roku 2018 či 2019.
Medzi ďalšími zmenami by mala byť nová aj povinnosť členského štátu preverovať prípustnosť podanej žiadosti o azyl. Tie by - pokiaľ to bude možné - mali byť vybavované v zrýchlenej procedúre.