Prísľub Európskej únie Turecku, že môže pri splnení všetkých podmienok dosiahnuť k 30. júnu bezvízového styku, je významnou súčasťou dohody, ktorú v marci EÚ uzavrela s Ankarou v snahe znížiť počty migrantov plávajúcich cez Egejské more do Grécka.
Turecko sa zaviazalo, že utečencov začne preberať späť. Únia za to sľúbila obnovenie zamrznutých prístupových rozhovorov alebo finančnú pomoc na zlepšenie situácie v tureckých utečeneckých táboroch. EÚ má tiež za každého z Grécka vráteného Sýrčana presídliť na svoje územie iného sýrskeho utečenca, ktorých je teraz v Turecku viac ako 2,5 milióna.
"Turecko urobilo pozoruhodný pokrok v plnení podmienok na zrušenie víz, obzvlášť v posledných týždňoch. Stále je však naliehavo potrebné v práci pokračovať, ale ak Turecko terajší postup zachová, môžu byť splnené aj zostávajúce podmienky," povedal podpredseda komisie Frans Timmermans.
Grécko zatiaľ nevylúčia
Európska komisia v rámci schengenského priestoru bez vnútorných hraničných kontrol odporučila až šesťmesačné predĺženie kontrol na hraniciach piatich krajín EÚ kvôli regulácii migračných tokov. Návrh, ktorý musí schváliť najbližší summit Európskej únie, sa týka Nemecka, Rakúska, Švédska, Dánska a pridruženého Nórska, ktoré už takéto opatrenia uplatňujú.
Komisia dospela k tomuto odporúčaniu na základe zistení, že sa Grécko, ktoré slúžilo od minulého leta ako vstupná brána pre blízkovýchodných utečencov smerujúcich do Európy cez Turecko, zatiaľ v stanovenej trojmesačnej lehote nezbavilo všetkých vážnych nedostatkov v kontrole vonkajších hraníc EÚ.
Komisia upozornila, že to ale neznamená návrh na vylúčenie Grécka z schengenského priestoru, teda na zavedenie letiskových či prístavných kontrol pohybu medzi Gréckom a zvyškom krajín systému.
Dnešné odporúčanie sa netýka hraničných kontrol zavedených Francúzskom po novembrových teroristických útokoch v Paríži. Táto otázka sa musí podľa komisie riešiť vzhľadom na povahu opatrenia zvlášť, rovnako ako problematika rakúskej kontroly hranice s Talianskom, ktorá nesúvisí s prílivom utečencov z Grécka, ale z Afriky.
Krízový mechanizmus prerozdeľovania migrantov
Európska komisia predstavila reformu spôsobu, akým dvadsaťosmička rieši žiadosti o azyl. Existujúce pravidlo, že žiadosť rieši prvá krajina, kam uchádzač vstúpi, má byť podľa očakávania doplnené o krízový mechanizmus prerozdeľovania do ďalších štátov EÚ, spúšťaný automaticky v prípade vysokého počtu žiadateľov v niektorom členskom štáte. Krajiny sa budú môcť zo systému dočasne vyplatiť sumou 250 000 eur za jedného z odmietnutých žiadateľov.
O návrhu komisie bude rokovať europarlament a tiež členské krajiny EÚ, kde nemá podobné riešenie jednoznačnú podporu.
Slovenská republika patrí medzi štáty, ktoré podobné plány jednoznačne odmietajú. Predovšetkým krajiny zo stredu a východu EÚ poukazujú na nefunkčnosť prerozdeľovania žiadateľov o azyl dlhodobo, niektoré sa v tejto veci obrátili na únijný súd.
Základom návrhu komisie je "korekčný mechanizmus", ktorý automaticky určí, že niektorý členský štát čelí neúmerne vysokému počtu žiadostí o azyl. Príslušná referenčná hodnota má podľa predstavy komisie rovnakou mierou závisieť na bohatstve a veľkosti populácie danej krajiny.
Ak v konkrétnej krajine bude predstavovať počet podaných žiadostí o azyl viac ako 150 percent tejto hodnoty, budú všetci ďalší žiadatelia prerozdeľovaní podľa rovnako určenej kvóty medzi tie členské krajiny EÚ, ktoré nedosahujú ani 100 percent príslušnej hodnoty. Mechanizmus bude platiť do tej doby, než sa v príslušnej krajine počty žiadateľov opäť neznížia pod 150 percent referenčného počtu.
Členská krajina má tiež mať možnosť dočasne sa z automatického mechanizmu vyplatiť. Čiastku 250 000 eur bude ale musieť platiť za každého "svojho" žiadateľa o azyl tej krajine dvadsaťosmičky, ktorá sa tohto človeka ujme, navrhuje únijná exekutíva.