Európska únia by mohla mať do roku 2010 spoločnú azylovú politiku. Európski predstavitelia sa na programe užšej spolupráce v oblasti azylu a migrácie -- takzvanom Haagskom programe -- dohodli na piatkovom summite v Bruseli. Od apríla budúceho roku sa pritom budú všetky európske rozhodnutia v týchto oblastiach prijímať kvalifikovanou väčšinou. Jednomyseľne sa bude rozhodovať len o legálnej migrácii. Za touto výnimkou je nekompromisný postoj Nemecka, Slovenska, ale aj Estónska, Rakúska a Grécka.
"Európa zajtrajška bude Európou bez vnútorných prekážok... preto musíme intenzívnejšie spolupracovať v oblasti azylu," povedal holandský premiér Jan Peter Balkenende, ktorého krajina v súčasnosti predsedá únii. Súčasný komisár pre vnútro a spravodlivosť Antonio Vitorino privítal rozhodnutie lídrov o užšej spolupráci. Nepáči sa mu však, že sa niektorým krajinám podarilo zachovať veto v legálnej migrácii. "Európska únia potrebuje ekonomických migrantov, aby sa vyrovnala s problémom starnúcej populácie," vysvetlil svoj postoj. Pôvodný zámer bol totiž zrušenie práva národného veta vo všetkých oblastiach.
"Dosiahnutý kompromis je pre Slovensko prijateľný," komentoval dohodu premiér Mikuláš Dzurinda, a to napriek tomu, že si vláda želala zachovanie veta vo všetkých oblastiach azylu. "Viac by sme uvítali, keby sa konsenzom rozhodovalo aj v iných oblastiach, ale výsledok je naozaj kompromisom, v ktorom každý musel zľaviť zo svojich predstáv," vysvetlil premiér. Belgický premiér Guy Verhofstadt sa napríklad snažil obmedziť právo veta len na ekonomickú migráciu. Francúzsko neuspelo pri žiadosti o vytvorenie funkcie európskeho prokurátora. Takáto dohoda bude podľa Dzurindu stačiť aj KDH. Práve kresťanskí demokrati mali najväčšie výhrady k prechodu na väčšinové hlasovanie.
Zmena hlasovania v oblasti azylu a migrácie z jednomyseľného na väčšinové vlastne znamená, že ustanovenia z európskej ústavy začnú platiť v predstihu. Základným argumentom je najmä to, aby sa jednotný systém už postupne začal budovať. Niektorí sa však obávajú, že je za tým snaha o čo najskoršie presadenie vytvorenia akýchsi zberných azylových táborov mimo územia Európskej únie. Názory členských krajín sú v tejto otázke rozdelené. Slovensko pritom nie je proti vytvoreniu takýchto táborov, ak budú mimo územia krajiny.
Ďalšiu výhradu malo Slovensko k tej časti Haagskeho programu, ktorá sa zaoberá vzájomným uznávaním rozhodnutí z oblasti civilných a kriminálnych záležitostí. Slovenská vláda nemá dostatočné záruky, či únia nebude smerovať napríklad k vzájomnému uznávaniu homosexuálnych partnerstiev. Preto predložila jednostranné vyhlásenie, ktoré má politickú povahu, že to nebude podporovať a uznávať. To znamená, že neuzná záväzky v oblasti hmotného rodinného práva záväzky, ktoré budú vyplývať z registrovaných manželstiev uzavretých v zahraničí. "U nás to platiť nebude," vyhlásil minister zahraničných vecí Eduard Kukan. "Keď sa v Holandsku zoberie Holanďan s Nemcom a prídu na Slovensko, tak nebudú dostávať finančné výhody," vysvetlil minister.