Pokračujúca dominancia Smeru na Slovensku nám zakryla pozoruhodný fenomén šíriaci sa Európou. Tradičné a nezriedka storočné strany sociálnej demokracie, ktoré od vojny patrili v západnej Európe medzi vládnucu triedu, smerujú ku dnu. Už to nie sú 40-percentné volebné zisky, na ktoré si zvykli počas desaťročí.

Dnes už to znie ako príbeh z minulého storočia. A s veľkou pravdepodobnosťou tam aj zostane. Prestarnutí ľavicoví mamuti sa dnes na Západe nachádzajú na polovičných úrovniach a nezriedka stratili ambície na najvyššie líderské posty v krajine. Deje sa tak v nielen v Británii, Španielsku, Portugalsku, Holandsku či Francúzsku, ale zasiahla aj Škandináviu, baštu európskeho socializmu. V Nemecku a Rakúsku to v posledných voľbách navyše prinieslo aj nepríjemný sprievodný trend nástupu krajnej pravice.

Podľa britského magazínu Economist sa podpora pre sociálnodemokratické strany rúca bezprecedentným spôsobom, dostala sa na svoje minimá za 70 rokov. Aj tam, kde sa im darí stále vládnuť, majú problém: vo Švédsku sú na čele vlády neobľúbení a francúzsky prezident François Hollande v domácej neobľúbenosti prerazil nové hranice. Ako recept sa dnes neukazuje ani „tretia cesta“ Tonyho Blaira a Gerharda Schrödera, ktorí v 90. rokoch v Británii a Nemecku zvrátili prepad ľavice.

Čo vyhnalo sociálnu demokraciu zo svojich pozícií?

Nový volič: hybrid
Jednou z príčin je ekonomický rast a dlhodobý pokles robotníckej triedy, prirodzeného žriedla ľavicových voličov. No európska ľavica nedokáže ponúknuť ani recepty na zásadnejší ekonomický rast a v aktuálnych témach, ako je migrácia, tápe. „V mnohých krajinách sa stáva čoraz dominantnejším bezpečnostný aspekt politiky, ktorý je napríklad vo Francúzsku spojený s vnútornou hrozbou islamizmu a džihádizmu,“ tvrdí Jakub Janda z českého think-tanku Evropské hodnoty.

Kým na Slovensku máme pocit, že imigrácia je problémom posledné dva roky, na Západe je najväčšou témou dve desaťročia. A práve na tom sa láme podpora sociálnej demokracie. Západná progresívna ľavica sa profiluje ako proimigračná, a tým sa podľa Jandu dostáva do pragmatického rozporu so záujmami časti ich voličov, ktorí majú obavy z imigrácie.

Narážame tu na tradičný ľavo-pravý spor, v ktorom sa ľavica snaží oponovať širšiemu chápaniu voľného trhu. „Tam sa snaží ubrániť domáce pracovné miesta. V prípade masovej a väčšinou nízkokvalifikovanej migrácie do Európy sa práve do súťaže o tieto...