Pod vplyvom zdrvujúceho amerického vojenského víťazstva vo vojne proti Iraku KĽDR náhle prejavuje ústretovosť. Ako uviedol jej najvyšší predstaviteľ Kim Čong-Il, jeho "krajina je pripravená rokovať na multilaterálnej úrovni". Pritom až doteraz -- počas celých šiestich mesiacov trvania tohto sporu -- vždy požadovala priame rozhovory medzi Pchjongjangom a Washingtonom. Obrat, ktorým konflikt predbežne stráca svoju výbušnosť, však nemožno pripísať len na vrub použitia sily proti Iraku. Vplyv bezpochyby zohrala i skutočnosť, že za kulisami sa konečne vzdala zdržanlivosti i Čína.
Krátko po začiatku irackej vojny Kim tajne navštívil Peking -- po tretíkrát v priebehu dvoch rokov. Stretol sa s novým čínskym vedením a mienil zaceliť trhliny, ktoré sa medzitým objavili vo vzťahu oboch krajín. Noví čínski vodcovia však Kimovi jasne povedali, čo si myslia o severokórejských jadrových eskapádach: nepáčia sa jej. Pred niekoľkými dňami Čína dokonca nakrátko prerušila i prevádzku ropovodu, ktorý spája obe krajiny. To malo Pchjongjangu dôrazne pripomenúť, že jeho nukleárne ambície Peking neodobrí.
Čína je najdôležitejším obchodným partnerom tejto krajiny. Pokrýva, napríklad, až 70 percent severokórejskej spotreby ropy a v nedávno zdvojnásobila i dodávky obilia a zeleniny. Čína údajne Kimovi pohrozila, že podporí i sankcie proti jeho krajine, ak by neskoncoval s provokáciami. Tým Čína rázne vyvrátila názor, na Západe v súčasnosti značne rozšírený, že na tento "stalinistický režim" už prakticky nemá vplyv.
Ale len vyčistenie žalúdka pchjongjanskému vodcovi samo osebe nestačí. Čína má teraz veľkú šancu zahrať sa aj na sprostredkovateľa. Peking by tak zahraničnopoliticky opäť zabodoval a mohol by sa aj priamo podieľať na vytvorení nového politického rámca na kórejskom polostrove. Čína musí teraz využiť šancu, ktorá sa jej núka. Aj v Pchjongjangu, aj v USA môže jej hlas naraziť na priaznivejšiu odozvu ako ešte pred niekoľkými týždňami. Nemala by teda premárniť druhú šancu. (hn/gaf)