Konflikty, vojny a následne migrácia. Výsledkom je, že v súčasnosti čelíme najhoršej humanitárnej kríze od druhej svetovej vojny, upozorňuje OSN.
Pomoc bude v tomto roku potrebovať až 125 miliónov ľudí, čo je o štvrtinu viac než tomu bolo v roku 2014. No dočká sa jej len 90 miliónov z nich. Aj keď sa v absolútnych číslach objem humanitárnej a rozvojovej spolupráce zvýšil, tieto financie sú schopné pokryť len 55 percent súčasných potrieb.
Účtovnícky trik
Práve kvôli alarmujúcim číslam zorganizovalo OSN na čele s generálnym tajomníkom Pan Ki-munom prvý Svetový humanitárny samit v histórii, ktorý sa konal v máji v Istanbule a na ktorom sa zúčastnilo aj Slovensko. Náš prezident Andrej Kiska predstavil šesť záväzkov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. Najvýraznejšie zarezonovalo to, že sme prisľúbili dvojnásobne viac peňazí na humanitárnu pomoc.
Podľa riaditeľa mimovládnej organizácie Človek v ohrození Branislava Tichého však ide skôr o účtovný trik. Pri správnej formulácií je podľa neho už dnes možné deklarovať dvojnásobné zvýšenie tejto sumy. Slovensko teda zvyšuje svoj príspevok len na papieri a nie reálne, hovorí Tichý.
Okrem chýbajúcich financií by malo Slovensko popracovať aj na zefektívnení humanitárnej pomoci. Dosiahnuť to chceme lepšou spoluprácou medzi jednotlivými slovenskými ministerstvami a mimovládnymi organizáciami, k čomu sme sa zaviazali práve na humanitárnom samite. Rôzne ministerstvá majú v súčasnosti na starosti odlišné oblasti pomoci a rovnako aj mimovládne organizácie sa orientujú na rozdielne krajiny a sektory.
Rýchlosť rozhoduje
Tichý kritizuje aj to, že Slovensko posiela humanitárnu pomoc najmä vo forme materiálu, a nie peňazí. Iba štvrtina celkového objemu slovenskej humanitárnej pomoci v roku 2015 bola finančná. “Materiálnu pomoc je treba na dané miesto nejakým spôsobom dopraviť. Môže to trvať aj mesiac,” upozorňuje Tichý. A ako príklad uvádza, že pri vlaňajšom zemetrasení v Nepále nám trvalo dopraviť materiálnu pomoc až štyri týždne.
A naopak, keď sme v roku 2008 počas konfliktu v Gruzínsku poskytli finančnú pomoc, už v priebehu niekoľkých dní sa v postihnutých oblatiach distribuovali napríklad fľaše s vodou, opisuje pozitívny príklad vedúca úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku Zuzana Vatráľová. “Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva,” hovorí Vatráľová.
Slovensko sa angažuje nielen v najzákladnejšej forme humanitárnej pomoci, akou je práve distribúcia jedla, vody či zabezpečenie prístrešia. Máme kapacity pomáhať aj pri rekonštrukcii škôl či nemocníc. V krajinách ako Keňa, Južný Sudán, Kambodža či Haiti sme známa značka.
Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
