Po páde železnej opony sa zdalo, že svet masívnych múrov oddeľujúcich ľudí je nenávratne minulosťou. Po viac než štvrťstoročí však realita vyzerá úplne inak. Nedávno britský denník Daily Mail spočítal, že je teraz na svete viac bariér ako v čase Berlínskeho múru. Navyše rýchlo pribúdajú. Namiesto integrácie sa odohráva skôr rozdeľovanie a odcudzovanie.

Na začiatku marca zverejnil denník The Washington Post informáciu o zámere lídra izraelskej opozície Jicchaka Herzoga vybudovať na okraji Jeruzalema ďalšiu časť múru, ktorá by oddelila Židov od Palestínčanov.

Herzogov plán

S návrhom neprišiel žiadny druhoradý populistický politik. Herzog sa vlani chcel stať izraelským premiérom a v minulosti štyrikrát zasadol do ministerského kresla – naposledy sociálnej starostlivosti a služieb. Ak by sa jeho plán uskutočnil, zhruba 200-tisíc Palestínčanov by sa ocitlo za bránami svätého mesta.

Nejde pritom o nový návrh – nadväzuje na to, s čím sa počítalo už pri odštartovaní výstavby takzvanej Izraelskej bezpečnostnej bariéry. Tá medzi židovským štátom a Západným brehom Jordánu začala vznikať v lete roku 2003, po dokončení by mala byť viac ako 700 kilometrov dlhá.

Jej zmyslom a cieľom je oddeliť dve dlhodobo znepriatelené etniká, respektíve, ako uvádzajú oficiálne dokumenty, chrániť izraelských civilistov pred palestínskymi radikálmi. V podstate rovnaké slová na začiatku marca použil pri prezentácii svojho plánu Herzog. Podľa neho možno vyriešiť tento problém len ostnatým drôtom a betónovým múrom.

Ako jedovatý had

O realite dnešného Izraela a Západného brehu Jordánu sa vlani mohli presvedčiť návštevy Centra súčasného umenia DOX v Čechách. Na začiatku roku 2015 sa tu konala výstava This place. Projekt, ktorému vdýchol život Fréderic Brenner, na ktorého uskutočnenie bolo vydaných deväť miliónov dolárov, bol prijatý pozitívne – s pomocou fotografií sa snažil zmapovať súčasnú tvár Svätej zeme.

Neopozeraný Brennerov nápad sa zrodil v roku 2006. Trvalo však niekoľko rokov, než sa mu podarilo zohnať finančné prostr...