Bagdad podľa ich slov môže očakávať spŕšku asi 3 000 bômb a rakiet v priebehu prvých dvoch dní útoku, čo bude desaťkrát viac ako počas začatia útoku vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Predstavitelia Pentagónu pre britskú stanicu BBC uviedli, že cieľom útoku bude najprv zasiahnuť politické a vojenské centrá Iraku. Aj v Pentagóne však počuť skeptické názory, že takáto taktika by v skutočnosti mohla zlyhať.
Britský premiér Tony Blair pritom včera vyhlásil, že existuje nespochybniteľný dôkaz, že Irak dostatočne nespolupracuje so zbrojnými inšpektormi OSN. Zároveň dodal, že 12-ročný proces odzbrojovania Iraku vstupuje do konečnej fázy. Dva dni po návrate z rokovania s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom Blair pred parlamentom povedal: "Uplynulo osem týždňov, odkedy iracký prezident Saddám Husajn dostal poslednú šancu."
Iracký prezident Saddám Husajn zatajuje zbrane hromadného ničenia a OSN dostane v stredu dôkazy dokladajúce túto skutočnosť. Napísal to minister zahraničných vecí USA Colin Powell v komentári pre včerajšie vydanie amerického denníka Wall Street Journal. Šéf diplomacie pritom zajtra predloží Bezpečnostnej rade OSN materiály americkej rozviedky obsahujúce ďalšie dôkazy, že Irak pri práci so zbrojnými inšpektormi OSN podvádza. Tieto dôkazy potvrdia, že "inšpektorom OSN sa nedostáva spolupráce, akú potrebujú, ich požiadavky sú blokované a ich otázky zostávajú nezodpovedané," napísal Powell.
Predseda Európskej komisie Romano Prodi je však naďalej presvedčený, že vojenský zásah proti Iraku nie je nevyhnutný. Povedal to včera v Bruseli jeho hovorca Jonathan Faull. Podľa Prodiho treba všetko úsilie zamerať na mierové odzbrojenie Iraku, dodal hovorca s tým, že šéf komisie je v neustálom kontakte s lídrami členských štátov EÚ i ostatných krajín. Grécke predsedníctvo medzitým naďalej uvažuje o zvolaní mimoriadneho summitu šéfov štátov a vlád európskej pätnástky, ktorý by bol venovaný výlučne hľadaniu spoločného stanoviska k irackej kríze. Ak by sa summit uskutočnil, pozvanie by zrejme dostali aj kandidátske krajiny.
"Grécke predsedníctvo pokračuje v skúmaní možností zorganizovať mimoriadny summit, ale schôdzka ešte nebola potvrdená," povedal novinárom Prodiho hovorca. Myšlienku mimoriadnej vrcholnej schôdzky už privítali Nemecko a Francúzsko, ktoré sú najväčšími odporcami vojenského zásahu proti režimu irackého prezidenta Saddáma Husajna.
Medzitým do Bagdadu odcestovala neoficiálna delegácia ľavicových a euroskeptických poslancov Európskeho parlamentu, ktorí chcú priamo na mieste deklarovať svoj nesúhlas s vojnou. V žiadnom prípade však podľa ich slov nemožno cestu chápať ako podporu Saddámovho režimu.