Británia v referende hlasovala za vystúpenie z Únie. Aký postup predpokladá Lisabonská zmluva?
Británia by mala na najbližšom summite svoje rozhodnutie komunikovať oficiálne únii. Až to spúšťa proces vystúpenia členskej krajiny v zmysle článku 50 Lisabonskej zmluvy, keďže referendum nemá právne účinky smerom k EÚ. Následne začne EÚ s Britániou rokovania, výsledkom ktorých by mala byť zmluva o vystúpení.
Aké to bude mať právne následky?
Samotná zmluva sa musí skladať z dvoch častí. Jedna bude upravovať vystúpenie, čo bude mať následky na fungovanie inštitúcií Európskej únie. Bude sa musieť upraviť počet členov Európskeho parlamentu aj počet komisárov. Úradníci únie, ktorí sú občanmi Británie, taktiež ukončia svoje pôsobenie, pričom im prináležia dôchodky. Druhou časťou zmluvy bude úprava vzťahu Británie a únie po jej vystúpení. Poznáme niekoľko modelov nastavenia vzťahov s tretími krajinami. Ak však budú chcieť Briti aj naďalej profitovať z princípov jednotného a vnútorného trhu európskeho priestoru, môže sa to stať negatívnym príkladom aj pre iných členov.
Je ťažké nastaviť takúto zmluvu?
Právne to nie je náročné. Únia už má skúsenosti s prístupovými zmluvami. Štátom sa povoľovali rôzne výnimky či prechodné obdobia. Toto sa môže použiť aj pri vystúpení. Záleží však veľmi na tom, ako sa to dohodne v politickej rovine.
Kedy sa prestane na území Británie aplikovať právo európskej únie?
Už v Lisabonskej zmluve sa počítalo s možnosťou vystúpenia členskej krajiny. Preto bola táto možnosť právne zakotvená, aby bol prípadný rozchod čo najviac civilizovaný. Nemyslím si, že by nastal akýkoľvek právny chaos alebo bezprávie. Právo únie sa prestane aplikovať až po tom, čo dôjde k uzavretiu dohody o vystúpení medzi Britániu a úniou alebo po uplynutí dvoch rokov od oznámenia krajiny o jej vystúpení. Keďže však rokovania budú pravdepodobne zdĺhavé, Lisabon pripúšťa aj predĺženie tejto lehoty. Tu je však potrebné jednomyseľné rozhodnutie členských štátov. Hociktorý štát ho teda môže vetovať.
V čom môže byť vo vystúpení krajiny ešte problém?
Lisabonská zmluva rieši len techniku vystúpenia. Vôbec nerieši obsah vzťahov. Spektrum možností ich nastavenia je obrovské od postavenia bežnej izolovanej krajiny až po vzťah, aký má únia momentálne napríklad s Nórskom alebo so Švajčiarskom. Tlak bude aj na to, aby sa do zmluvy o vystúpení dostali preferenčné klauzuly alebo prechodné obdobia, ktoré by práve to „najlepšie“ z výhod únie pre Britániu zachovali. To sa však podľa môjho názoru stretne s odporom zvyšných členských krajín, ktoré jej ekonomicky benefitovať z vystúpenia pravdepodobne nebudú chcieť dovoliť.
A ak by sa chcela Británia vrátiť?
Je to možné. Krajina, ktorá vystúpi a opätovne sa rozhodne vrátiť, musí absolvovať rovnaký postup ako pri pristúpení.
Súčasťou Európskej únie sa pravdepodobne budú chcieť stať Škóti či Severní Íri.
Krajina musí byť najprv uznaná ako samostatný štát medzinárodným spoločenstvom v zmysle medzinárodného práva. Únia určite nebude podporovať rozdeľovanie regiónov. Rokovať bude len so štátmi, ktoré získajú plnú nezávislosť a budú uznané medzinárodným spoločenstvom.