Do kariet im hrala téma migrácie a národnej identity, slabí labouristi i podpora starších voličov z menších miest. Stanica BBC zhrnula osem hlavných dôvodov, prečo bola kampaň Vote Leave úspešnejšia.
1 Varovania ekonómov sa vypomstili
Viacero medzinárodných organizácií na čele s Medzinárodným menovým fondom alebo OECD Britovi pred referendom opakovane varovali, že kráľovstvo po brexite postihne ekonomický prepad.
Odborníci vyhlasovali, že sa v Británii zvýši nezamestnanosť, ekonomický rast sa spomalí a libra oslabí. Ministerstvo financií uviedlo, že v prípade brexitu bude musieť zvýšiť dane z príjmu a znížiť výdavky na školstvo a obranu. Predseda Európskej rady Donald Tusk dokonca hovoril o konci západnej politickej civilizácie.
Silných slov však bolo príliš. Aj niektorí odporcovia brexitu priznávali, že sa im kampaň postavená na strachu trochu vymkla z rúk. Ľudia okolo Nigela Faragea a Borisa Johnsona ju úplne zavrhli - mierila podľa nich na bohaté elity, ktorých vlastné záujmy Britániu ohrozujú.
To, že ľudia ignorovali rady expertov, podľa BBC znamená jednu vec - mnohí z nich mali pocit, že im členstvo v EÚ žiadne ekonomické výhody neprináša.
2. 350 miliónov libier týždenne do zdravotníctva
Kampaň Vote Leave hovorila o 350 miliónoch libier (433 miliónov eur), ktoré Britániu každý týždeň jej členstvo v EÚ stojí. Nigel Farage a jeho stúpenci sľubovali, že ušetrené peniaze zamieria do národného zdravotného systému. Slogan o zbytočne utratených miliónoch sa objavil aj na "bojovom" autobuse, s ktorým vyrazil na turné po Británii bývalý londýnsky starosta Boris Johnson, aby agitoval za odchod z EÚ.
Sľub o finančnej injekcii pre zdravotníctvo pravdepodobne nalákal mnoho voličov. Hneď v piatok ráno sa však ukázalo, že ho protiunijný tábor nemôže garantovať. "Nemôžem. A nikdy som to nepovedal. Myslím, že to bola jedna z chýb, ktoré urobila kampaň za vystúpenie," priznal v rozhovore Farage.
3 Téma migrácie a národnej identity
Najmä na voliča s nižšími príjmami zapôsobil argument, že Británia nemôže ovplyvniť počet migrantov, ktorí do krajiny prídu, ak aj naďalej zostane v EÚ. Protiunijný tábor vyvolal otázky, ako migranti za posledných desať rokov ovplyvnili britskú spoločnosť a čo sa môže stať v rokoch nasledujúcich, ak ich príliv neustane.
Téme migrácia sa venoval najmä Nigel Farage, ktorý hovoril o potrebe obrody národnej a kultúrnej identity a varoval pred vstupom Turecka do EÚ. Negatívne sa vyjadroval aj na adresu utečencov z Blízkeho východu.
Farage mnoho ľudí pobúril plagátom, na ktorom bola vyobrazená nekonečná fronta utečencov na hraniciach medzi Slovinskom a Chorvátskom. Výjav dopĺňal slogan "Bod zlomu". Svojich priaznivcov si napriek tomu našiel.
4. Neúspěšný Cameron
Premiér David Cameron sa postavil do čela odporcov brexitu a na víťazstvo v referende vsadil svoju politickú budúcnosť aj osobnú reputáciu. Nakoniec však musel uznať porážku a oznámiť, že v októbri ako premiér skončí.
Cameronovi sa vo februári podarilo vyjednať reformu vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou, ktorá mala Británii zaistiť zvláštne postavenie. Euroskeptici v jeho strane ju však označili za fiasko. Mnoho konzervatívcov mu navyše neodpustilo koalíciu s liberálmi, ktorú s veľkými ústupkami vyjednal v roku 2010.
O reformách vzťahov s Úniou, ktoré boli považované za prinajmenšom umiernené, sa Cameronovi nepodarilo presvedčiť ani voličov. Zostáva tak jedným z najväčších porazených.
5. Slabí labouristi
Labouristi podľa BBC neodhadli svojich voličov. Aj keď sa 90 percent labouristických poslancov vyjadrilo pre zotrvanie v EÚ, na svojich voličov trochu zabudli. A keď si uvedomili, že je niečo zle, na kampaň už bolo neskoro. Zväčšujúci sa rozkol medzi lídrami strany a jej základňou sa nepodarilo zachrániť ani londýnskemu starostovi Sadiqovi Khanovi či bývalému premiérovi Gordonovi Brownovi.
Zrejme najviac však prounijnému táboru uškodil predseda labouristov Jeremy Corbyn, ktorý síce podporil zotrvanie v EÚ, odmietol sa však podieľať na kampani s politikmi z iných strán. V minulosti bol navyše známy ako euroskeptik, ktorý hlasoval proti vstupu Británie do EÚ. Teraz čelí mohutnému volaniu po odchode z čela strany.
6.Boris Johnson a Michael Gove
Kampaň Vote Leave mala šťastie na výrazné tváre britskej politiky. Minister spravodlivosti Michael Gove sa podieľal na príprave manifestu kampane a diskutoval s voličmi v televíznych debatách, Boris Johnson zase križoval Britániu v bojovom autobuse a presviedčal davy po celej krajine.
Nebál sa ani emotivných vyhlásení, kedy povedal, že EÚ pokračuje v ceste Adolfa Hitlera a Napoleona a snaží sa vytvoriť európsky superštát.
7.Starší voliči z menších miest
Priaznivcom brexitu sa podarilo presvedčiť najmä staršieho voliča z menších miest a vidieka. Brexit podporilo 60 percent voličov starších ako 65 rokov a 57 percent voličov medzi 55 a 64 rokmi.
Čím mladší voliči, tým negatívnejšie sa k odchodu Británie z EÚ stavali. 73 percent ľudí vo veku od 18 do 24 rokov hlasovalo za zotrvanie v Únii. Referendum tak ukázalo na obrovskú fragmentáciu medzi mladšími a staršími generáciami.
8. Európa ako cudzinec
BBC pripomína, že vzťahy Británie so zvyškom Európy neboli nikdy jednoduché. Už v prípade predchodcu EÚ - Európskeho hospodárskeho spoločenstva - trvalo pomerne dlho, než sa k nemu Británia pridala. A treba podotknúť, že mnoho obyvateľov ostrovného kráľovstva vnímalo vstup na spoločný európsky trh s nechuťou.
Odvtedy síce ubehli dekády, skepsa voči EÚ však medzi politikmi aj najväčšími médiami nevymizla. Veľká Británia mala medzi ostatnými európskymi krajinami stále zvláštne postavenie - či už kvôli nepripojeniu sa k Schengenu alebo odmietaniu eura.
Historik a člen Snemovne Lordov Petr Hennessy tento chladný vzťah Britov k európskemu projektu vysvetlil takto: "Európu vytvorili chytrí katolícki ľavicoví francúzski byrokrati. A väčšina Britov má prinajmenšom s tromi z týchto piatich slov problém. "