Rok 2003 bude z hľadiska tureckých ambícií na členstvo v Európskej únii rozhodujúci: v nadchádzajúcich mesiacoch sa musí totiž konzervatívna vláda Abdullaha Güla pripraviť na reformy. Ako je známe, na nedávnom kodanskom rokovaní šéfovia vlád a štátov európskej pätnástky Ankare prisľúbili, že v roku 2004 preskúmajú, či je krajina zrelá pre členstvo v Európskej únii.
Až dovtedy však musí Gülov kabinet i vládna strana AKP Recepa Tayyipa Erdogana vykonať ešte veľký kus práce. "Potrebné reformy budeme uskutočňovať plynule," tvrdí turecký premiér -- čo je nepochybne ctižiadostivý plán, veď mnohé zámery sú zatiaľ sotva na papieri. Európska únia si želá prísne zhodnotenie toho, ako Turecko pokročilo pri plnení tzv. kodanských kritérií, čiže toho katalógu požiadaviek, podľa ktorého sa merali aj všetci ostatní kandidáti. Napríklad Brusel požaduje koniec mučenia, ktoré je síce už dávno zakázané, ale podľa údajov organizácií zo sektora ochrany ľudských práv v skutočnosti nie je vykorenené. Popritom musí Turecko posilniť slobodu názoru, vierovyznania a zhromažďovania a súčasne obmedziť vplyv armády.
Kriticky by Európska únia mohla posúdiť aj postavenie kurdskej menšiny. Používanie kurdskej reči v školách a v rozhlase bolo medzičasom opäť povolené, avšak o normálnych pomeroch nemôže byť ani reči. To isté platí o cyperskom probléme. Jeho vyriešenie je kľúčom k tomu, ako sa Európska únia bude k Turecku správať ďalej.
Zoznam toho, čo treba urobiť, je i v hospodárskej oblasti poriadne dlhý. Kodanské kritériá požadujú fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť vyrovnať sa s konkurenčným tlakom vnútri integračného zoskupenia. Od toho je však Ankara na míle vzdialená. "V súčasnosti Turecko týmto kritériám nezodpovedá," uviedol po kodanskom summite veľvyslanec Európskej únie v Turecku Hansjörg Kretschmer.
V roku 2003 chce Turecko udržať infláciu na hranici 20 percent, čo nemusí byť málo, ak uvážime, že v roku 2002 ten istý ukazovateľ dosiahol až 32 percent. "Zníženie inflácie je naším prvoradým cieľom," uviedol vicepremiér Abdullatif Sener. Druhým je hospodársky rast. Kým v krízovom roku 2001 produkcia tureckého hospodárstva klesla o 9,4 %, za prvých deväť mesiacov roku 2002 vzrástla o 6,2 %.
H. Kretschmer vyratúva, na čo je potrebné sústrediť sa v prvom rade. Je to makroekonomická stabilita, solídny finančný systém, likvidácia verejného dlhu i vysokého úrokového zaťaženia, ako aj výhodnejšie rámcové podmienky pre zahraničných investorov. Ako však ukázal prieskum verejnej mienky, až 77 % špičkových nemeckých manažérov je proti tomu, aby sa Turecko v blízkom období stalo plnoprávnym členom Európskej únie.