Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý má súdiť jednotlivcov za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, by mal začať čoskoro naplno fungovať. Rozhodujúci je tento týždeň, kedy sa v newyorskom sídle OSN konajú voľby 18 sudcov tribunálu. O tieto posty sa uchádza 43 kandidátov z celého sveta. Za stredoeurópsky región nominovalo svojich kandidátov Maďarsko a Poľsko. "Slovensko nenominovalo kandidáta na tento post, pretože minulý rok náš kandidát Peter Tomka získal miesto v Medzinárodnom súdnom dvore," povedal pre HN Drahoslav Štefánek, riaditeľ medzinárodnoprávneho odboru Ministerstva zahraničných vecí SR. Medzi kandidátmi na sudcu ICC je aj Claude Jorda, súčasný predseda Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorého nominovalo Francúzsko.
Vznik ICC stanovil Rímsky štatút zo 17. júla 1998, ktorý podpísalo 138 krajín a do platnosti vstúpil 1. júla minulého roka. Dodnes však štatút ratifikovalo iba 85 štátov, vrátane Slovenska. Svoj podpis stiahli USA, pretože administratíva prezidenta Georgea W. Busha považuje ICC za ohrozenie suverenity Spojených štátov. Americká diplomacia vlani spustila silnú diplomatickú ofenzívu s cieľom uzatvoriť s krajinami sveta bilaterálne zmluvy, ktoré by americkým občanom zaručili, že nebudú podliehať jurisdikcii ICC. USA tvrdia, že americkí vojaci operujúci v mnohých častiach sveta by sa mohli stať predmetom "účelových" žalôb. Politiku USA kritizujú organizácie na ochranu ľudských práv. Amnesty Intrernational napríklad v celosvetovej kampani zozbierala takmer 85-tisíc podpisov proti dohodám s USA o beztrestnosti.
S cieľom "presvedčiť" štáty, aby dohodu s USA podpísali, americký Kongres vlani schválil zákon, ktorý umožňuje odobratie americkej vojenskej pomoci tým krajinám, ktoré tak neurobia. Rumunsko, ktoré vtedy dohodu uzavrelo, vysvetľovalo svoj krok slovami ministra zahraničia Mirceu Geoana ako "výber medzi problémom európskym, filozofickým a hlavne dlhodobým, a iným, praktickým a okamžitým". Dohody o beztrestnosti podpísali s USA aj Izrael, India či Afganistan. Oslovené bolo v tejto súvislosti tiež Slovensko. "Bol by som nerád, keby táto otázka zatienila význam Medzinárodného trestného súdu," tvrdí Štefánek. Slovensko sa rozhodlo koordinovať svoj postup v tejto veci s Európskou úniou. "Zatiaľ sme s USA dohodu o nevydávaní nepodpísali," dodal s tým, že ju nepodpísala ani jedna členská krajina EÚ a ani jeden z desiatich kandidátskych štátov, ktoré do únie vstúpia v roku 2004.
"Spojené štáty preferujú tribunály ad hoc, ktoré sa týkajú konkrétnych zločinov v konkrétnom čase. USA sa obávajú, že by v prípade svojej angažovanosti mohli byť zatiahnuté do rôznych procesov. Treba si uvedomiť, že americkí vojaci sú nasadení v operáciách po celom svete, a tak sa obávajú, že by sa ich vojaci mohli stať terčom žalôb. Znepokojujúce je, že sa to tak skoro nezmení. Je to škoda, nezabráni to však, aby súd fungoval," povedal minulý rok v rozhovore pre HN Claude Jorda, predseda ICTY.
Po zvolení sudcov a prokurátora by už nič nemalo stáť v ceste k tomu, aby sa práca ICC rozbehla naplno. Výber a voľba prokurátora však môže byť problematická. Doteraz funguje iba predbežný tím, ktorý spracúva prípadné podania a stará sa o archív. "Zatiaľ nemáme informácie, že by na ICC už bola postúpená nejaká žaloba," uviedol Štefánek. Podľa jeho slov možno očakávať, že Medzinárodný trestný súd začne fungovať ku koncu roka. ICC bude stály tribunál, ktorý nebude súdiť štáty, ale jednotlivcov, ktorí sa dopustili vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Do jeho kompetencie budú patriť aj zločiny genocídy a agresie. "Služby" tribunálu budú môcť využívať iba tie krajiny, ktoré ratifikovali Rímsky štatút.