Biely dom vyzval včera svetových lídrov, aby sa vyhli "ceste vedúcej do slepej uličky", po ktorej sa vydali v 90. rokoch, keď iracký prezident Saddám Husajn beztrestne ignoroval podmienky stanovené Organizáciou spojených národov. Spojené štáty tak reagovali na vyhlásenia svojich spojencov, že vyvinú intenzívne diplomatické úsilie, aby sa v Bezpečnostnej rade OSN predišlo prijatiu rezolúcie umožňujúcej začatie vojny proti Iraku. Ako pripomenul hovorca Bieleho domu Ari Fleischer, prezident George W. Bush vyhlásil, že urobí všetko pre odzbrojenie Iraku, a to v prípade potreby aj bez OSN. "Spojené štáty do toho nepôjdu samotné. Ak sa Saddám Husajn nezbaví svojich zbraní dobrovoľne, USA sa v snahe odzbrojiť ho postavia na čelo dosť početnej koalície krajín ochotných to dosiahnuť," povedal Fleischer. Nekonkretizoval však krajiny, ktoré by Busha v takom prípade podporili. Americký prezident George W. Bush vyjadril presvedčenie, že iracký líder Saddám Husajn neplní podmienky stanovené OSN a nevzdal sa svojich zbraní hromadného ničenia. "Snaží sa získať čas. Podvádza. Hrá sa s inšpektormi na schovávačku," vyhlásil Bush po stretnutí so skupinou ekonómov v Bielom dome. "Je mi teraz jasné, že sa nerozhodol pre odzbrojenie. Dostal na odzbrojenie dostatok času. A čas sa kráti," povedal prezident. Na otázku, koľko času ešte USA dajú irackému režimu na to, aby splnil požiadavky stanovené v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN alebo v opačnom prípade čelil možnému vojenskému zásahu, Bush odvetil: "Dám vám vedieť, keď nadíde správny čas."
Podľa správ médií poslali Spojené štáty do oblasti Perzského zálivu ďalších 37-tisíc vojakov, vrátane vyše desaťtisícovej elitnej jednotky, ktorá sa považuje so svojimi modernými pancierovými vozidlami za "najtvrdšiu" divíziu americkej armády. Počet povolaných amerických vojakov sa tak zvýšil na 100-tisíc. Podľa údajov ministerstva obrany, ktoré odcitovali zahraničné agentúry, by sa mal konečný počet vojakov v regióne pohybovať okolo 250-tisíc.
Európska únia včera odmietla vojnu v Iraku bez podpory OSN a uviedla, že zbrojní inšpektori pátrajúci na irackom území po zbraniach hromadného ničenia musia dostať od medzinárodného spoločenstva dostatok času na dokončenie svojej práce. Grécky premiér Kostas Simitis konštatoval, že vojna by narušila mierové úsilie a stabilitu na Blízkom východe. Minister zahraničných vecí Jorgos Papandreu, ktorý koncom januára povedie na Blízky východ delegáciu EÚ, sa domnieva, že vojna nie je potrebná, ak bude Irak spolupracovať so zbrojnými inšpektormi. Šéf gréckej diplomacie uviedol, že EÚ podporí vojnu iba v prípade, ak "sa OSN jasne a jednomyseľne rozhodne prijať opatrenia vedúce k rozpútaniu vojny, pretože má nepopierateľné dôkazy a veľké obavy".
Podľa irackých predstaviteľov sú Spojené štáty a Veľká Británia pevne rozhodnuté zaútočiť na krajinu. Nič na tom nezmení ani spolupráca s OSN, citovala agentúra AP irackého viceprezidenta.
Predstavitelia susedných krajín Iraku sa zajtra zídu v Istanbule, aby sa radili o možnostiach odvrátiť vojnu. O odstúpení Saddáma Husajna sa však hovoriť nebude, uviedla Saudská Arábia a Egypt.