Kábul/Taškent – Keď Samí Ilbigí počul o postupe Talibanu smerom k severoafganskému mestu Mazáre Šaríf, ktoré je inak tradičnou baštou proti radikálnemu islamistickému hnutiu, vedel, že nastal čas na útek. Pobozkal matku na rozlúčku, pomyslel si, že ju možno vidí posledný raz, a vydal sa na hranicu s Uzbekistanom. Vďaka svojim obchodným vízam patrí k jednému z mála šťastlivcov, ktorí v posledných dňoch našli útočisko v bývalej sovietskej republike. Väčšine vstup nepovolili, píše agentúra AP.
Spôsob, ako uniknúť Talibanu, ktorý mnoho Afgancov vidí ako návrat nemilosrdnej fundamentalistickej vlády, hľadajú tisíce ľudí. Susedný Uzbekistan sa však k príchodu utečencov stavia obozretne. Afganci, ktorí v posledných mesiacoch žiadali o víza, tvrdia, že ich krajina odmietla. Dôvodom má byť vraj obava z koronavírusu.
Podľa odborníkov držia uzbecké úrady hranice pevne uzatvorené s Afganistanom dlhodobo, pretože sa obávajú príchodu extrémistov.
Uzbecká vláda odmieta podpísať a ratifikovať Dohovor o právnom postavení utečencov od 90. rokov, kedy sa Taliban prvýkrát dostal k moci. „Dohovor by krajinu zaväzoval k prijatiu určitého schvaľovacieho procesu a k poskytnutiu ochrany tým, ktorí majú strach z prenasledovania,“ uviedol advokát Steve Swerdlow, ktorý sa špecializuje na ochranu ľudských práv a pôsobí na Univerzite v Južnej Karolíne.
Pomalý rytmus juhouzbeckého mesta Termizu, ktoré od Afganistanu delí len rieka, nenaznačuje, že za hranicami práve prebieha nejaká kríza. Mesto býva prvou voľbou presídlených Afgancov, väčšina jeho obyvateľov hovorí peržsky. Nachádza sa tu vzdelávacie centrum pre dievčatá a veľkú časť podnikov majú v rukách afganskí muži.
Vybaviť víza pre zvyšok rodiny sa stále nedarí
V Termizu už tri roky vlastní reštauráciu aj 20-ročný Fajzád Hasanzúdá spolu s bratom. Hovorí, že do úspešného biznisu investovali jeden milión dolárov, čo pre nich znamená, že v krajine môžu bez problémov zostať. Napriek tomu sa im ale nedarí priviesť sem zvyšok rodiny. „Pred dvomi mesiacmi som žiadal o víza pre svojich rodičov, brata i sestry. Vybaviť ich zaberie približne týždeň, ale ja som stále nedostal žiadnu odpoveď. Chceme, aby prišli za nami do Uzbekistanu, ale nie je to jednoduché,“ opisuje Hasanzúdá.
V poslednom čase sa množia správy o afganských vojakoch, ktorí utekajú do Uzbekistanu. Tamojší vláda ich ale rutinne posiela naspäť. Uzbecký rezort zahraničia uviedol, že v sobotu prekročilo hranice 84 príslušníkov afganskej armády. O ich návrate vraj jedná s afganskými úradmi aj s Talibanom. Úrad dodal, že pokusy o prekonanie hranice bude „tvrdo potláčať“.
Niektorí obyvatelia Termizu tvrdia, že do krajiny nemajú prístup ani Afganci, ktorí v Uzbekistane žijú, ale odcestovali. Nie je jasné, koľkým ľuďom sa podarilo vrátiť.
Podľa Swerdlowa by mal Uzbekistan otvoriť svoje hranice zúfalým afganským utečencom. Pripomenul, že krajina bola minulý rok zvolená do Rady Organizácie spojených národov pre ľudské práva. Spojené štáty a ich medzinárodní partneri by preto mali Uzbekistan presvedčiť, aby schválil Ženevskú dohodu a začal pomáhať afganským utečencom, uviedol právnik.
Sekcia HN Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
