Zdá sa, že v pretekoch o vytvorenie povojnovej irackej vlády získava teraz prevahu Iracký národný kongres. Ešte do konca tohto týždňa by sa jeho šéf Ahmed Chalábí mal stať zároveň i predsedom nového poradného grémia, ktoré už má mať isté črty provizórnej vlády. Rozhodujúce stretnutie opozičných síl sa podľa denníka The Washington Post uskutoční v juhoirackom meste Nasiríja, za prítomnosti osobitného amerického emisára Zalmaya Chalílzada. Cieľom grémia bude, aby "v Iraku vládli Iračania, a nie cudzinci", uviedol jeden z hovorcov Irackého národného kongresu. Chalábího všeobecne považujú za favorita Pentagónu. Na juh krajiny sa dostal s pomocou americkej armády, ktorá do Iraku zjavne dopravila i sedemsto ďalších exilových Iračanov, aby tu vytvorili "1. prápor slobodných irackých ozbrojených síl". Jednotka podlieha americkému veliteľovi Tommymu Franksovi a údajne tvorí jadro budúcej regulárnej armády. Ráta sa s tým, že jej početný stav sa už za niekoľko týždňov zvýši na tritisíc mužov. Chalábí je bývalým profesorom matematiky a podľa vlastných slov nechce byť bábkou v rukách nikoho.
Snahy Irackého národného kongresu o získanie dominantného vplyvu však pravdepodobne narazia na odpor iných opozičných zoskupení. Začiatkom tohto týždňa, napríklad, veľký rozruch vzbudilo zverejnenie listiny s menami asi dvadsiatich Iračanov, ktorí by po zvrhnutí terajšieho prezidenta Saddáma Husajna vraj mali hrať vedúcu úlohu. Z kruhov kurdských politikov prišila potom zvesť, že sú to technokrati, ktorí doma ani nežili. Zaujímavé však je, že ani na jednom takomto zozname sa doteraz neobjavili kurdskí politici. Obe kurdské strany -- KDP a PUK -- totiž už viackrát potvrdili, že v novom usporiadaní krajiny chcú hrať významnejšiu rolu.
Ešte koncom minulého roka na konferencii v Londýne iracké exilové sily vypracovali plán ďalšieho smerovania krajiny, ktorý stanovuje zásady federatívneho usporiadania štátu. Plán vychádza z predsavzatia, že na moci sa budú podieľať všetky etnické skupiny.
Z nich najväčšiu tvoria šiíti, ktorých podiel na celkom počte obyvateľstva dosahuje 65 percent. Ich duchovný vodca ajatolláh Mohamed Bakr al-Hakim oznámil, že po 23 rokoch strávených v iránskom exile sa chce vrátiť do vlasti tak rýchlo, ako to len bude možné. V Teheráne vedie v súčasnosti Vysokú radu islamskej revolúcie. Pochádza z Nadžáfu, ktorý šiíti považujú za sväté mesto. To Iránu sa uchýlil v roku 1980, po tom, čo bol viackrát zatknutý.
Len pred krátkym časom el-Hakim varoval pred ustanovením americkej vojenskej okupačnej správy: "Máme dojem, že Američanom ide v tejto vojne o to, aby získali kontrolu nad Irakom. Oni (Iračania) sa musia proti týmto hegemonistickým snahám brániť všetkými prostriedkami, ktoré len majú k dispozícii." To sú jeho slová z rozhovoru, ktorý poskytol egyptským novinám Al Ahrám. (hn/gaf)