Papriky sú svetobežníci. Je to zelenina, ktorá sa vyskytuje vo viacerých variantoch, než koľko je na svete národov. Jeden deň si môžete na prúžky nakrájať sladkú oranžovú papriku a naberať s ňou hummus.
Inokedy si môžete upiecť červenú papriku a rozmixovať ju do omáčky typu balkánskeho ajvaru alebo španielskeho romeska.
Papričky poblano môžu pokrmu dodať ľahkú pálivosť, alebo ako v prípade mexického jedla chile relleno byť hlavnou ingredienciou. Dávajte si však pozor na Carolina Reaper, najštipľavejšiu papričku na svete, píše denník The New York Times.
Kde sa vzala
Všetky tieto pokrmy spája obyčajná rastlina papriky, odborne paprika ročná. Rastlina pôvodne zo Strednej a Južnej Ameriky na lodiach obchodníkov prekonala oceány, uvádza Pasquale Tripodi z talianskeho Výskumného centra pre zeleninu a okrasné rastliny.
Tripodi spoločne so svojimi európskymi kolegami v odbornom časopise The Proceedings of the National Academy of Sciences zverejnil výsledky bádania, pri ktorom skúmali genetiku viac ako 10-tisíc vzoriek paprík z celého sveta.
Ich zistenia odhaľujú fascinujúce podrobnosti o tom, ako rastlina precestovala celú planétu. Vedci okrem iného popisujú, ako obchodná sieť jednej koloniálnej mocnosti mohla pomôcť papriky globálne rozšíriť či ako sa niektoré rastliny stali sladkými a chrumkavými a iné získali pikantnú štipľavosť.
Vzácne zásoby
Naprieč planétou milióny semienok odpočívajú v niekoľkých chladných a izolovaných miestnostiach, ktoré sú tiež známe ako genetické rastlinné banky. Tieto depozitáre zbierajú semienka pre pestovateľov i výskumníkov.
Umožňujú im tak prístup k najširšej možnej variácii vlastností. Divoký baklažán, ktorého korene odolajú plesni, húževnatá paradajka, ktorá neuschne ani pri najväčšej horúčave, pšenica, ktorej zrná sa neoddelia od pliev ani v najprudším daždi - tieto rastliny sa môžu krížiť s chutnejšími variantmi v nádeji, že sa podarí vyprodukovať úrodu na horšie časy .
Génove banky sa o svoje udomácnené rastliny starostlivo starajú. Semienka nechajú pravidelne vyklíčiť a žnú plody, aby zaručili, že ich zbierky zostanú životaschopné. No malá časť výskumníkov sa na túto záplavu genetických informácií vyzbrojila nástrojmi génového sekvenovania.
Pretože génové banky vedú záznamy o tom, odkiaľ rôzne vzorky pochádzajú, vedci môžu zistiť, aký majú rastliny vrátane paprík pôvod. Následne možno aj určiť, či sú medzi jednotlivými oblasťami určité genetické spojenia a akým spôsobom si zeleninu podľa svojich chutí upravili novopečení nadšenci paprík.
Viaceré podobnosti
Tripodi sa so svojimi kolegami zameral na najčastejšie konzumovanú skupinu paprík, papriku siatu. Z tohto druhu pochádzajú kapie všetkých farieb aj štipľavé druhy ako jalapenos či chilli papričky.
Výskumníci zistili, že Európa a Ázia zdieľa variácie druhov, čo naznačuje, že sa papriky a papričky pohybovali skrze obchodné cesty medzi Východom a Západom. Spojenie existuje aj medzi východoeurópskymi paprikami a tými z Blízkeho východu, čo možno odráža obchodné cesty Osmanskej ríše.
Odborníci špekulujú, že portugalskí obchodníci, ktorí sa v 16. storočí pohybovali na trase medzi Južnou Amerikou, Európou, Afrikou a Áziou so sebou mohli voziť aj papriky. To by vysvetľovalo podobnosť medzi africkými variantmi tejto plodiny a paprikami na opačnej strane zemegule.
Akonáhle si raz papriky získali obľubu na novom mieste, ich pestovatelia si nasledujúcou starostlivou kultiváciou vytvorili vlastný chuťový výber; zatiaľ čo papriky vo východnej Európe sú sladšie a menej ostré, východoázijské papričky sú malé a štipľavé.
Výskumníci odkryli gény spojené s týmito a ďalšími vlastnosťami, ktoré môžu do budúcnosti pomôcť ostatnými pestovateľom.