Gruzínsko chce už v najbližších rokoch vstúpiť do NATO i Európskej únie. "Orientujeme sa na Rumunsko a Bulharsko, ktoré sa členmi stanú v roku 2007; ale aj keby sa nám to nepodarilo, chceme mať dovtedy aspoň jasnú perspektívu vstupu," povedal nový gruzínsky prezident Michail Saakašvili pre denník Handelsblatt počas návštevy v Berlíne. Podľa neho však v nijakom prípade nesmie ísť o dlhodobú perspektívu v rozmedzí desiatich či pätnástich rokov.
Tým Saakašvili prispel do diskusie o ďalšom rozširovaní Európskej únie. Prednedávnom záujem o vstup formálne vyjadrilo aj Macedónsko. V samotnej únii však nadšenie pre nejaké urýchlené rozširovanie vypršalo, i v súvislosti s neúspešnými rokovaniami o európskej ústave.
Saakašvili varuje, aby NATO i EÚ teraz nezatvorili brány pre nových členov. "Gruzínsko patrí do oblasti, ktorú nemožno len tak jednoducho obísť. Kaukaz má pre stabilitu Európy väčší význam ako napr. Balkán. Vedú tadiaľ dôležité prepravné cesty, ktorými sa prepravujú suroviny i drogy a prechádzajú nimi utečenci. Integrácia tejto oblasti je v záujme všetkých."
Zároveň obhajoval jasný prozápadný kurz Gruzínska. "Multilaterálna politika je dobrá, v jej presadzovaní nám nezabráni ani Rusko -- aj keď sa, samozrejme, snažíme o dobré vzťahy s Moskvou." Ruské tvrdenie, že na stiahnutie asi 2 000 ruských vojakov umiestnených v Gruzínsku je potrebných asi 500 miliónov eur, odmietol ako "propagandu". Zato však jednoznačne pochválil ruské investície v Gruzínsku, pretože i "kapitál pomôže postaviť dvojstranné rusko-gruzínske vzťahy na racionálnu pôdu". Investície však nie je možné politicky zneužívať, ako sa to podľa neho deje z času na čas pri prerušovaní dodávok ruského plynu, povedal bez toho, aby túto myšlienku podrobnejšie rozviedol. Saakašvili porovnal súčasné postavenie Gruzínska s postavením pobaltských krajín začiatkom 90. rokov. Súčasne potvrdil odhodlanie energicky bojovať proti korupcii a kriminalite. (hn/gaf)