Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová povedala, že dostala vierohodné správy o porušovaní ľudských práv radikálnym islamistickým hnutím Taliban v Afganistane. Ide podľa nej okrem iného o mimosúdne popravy civilistov a bývalých príslušníkov afganských bezpečnostných síl a tiež o obmedzovanie práv žien a protestov zameraných proti vláde Talibanu.
Bacheletová vyzvala Radu pre ľudské práva OSN, ktorá mimoriadne zasadá na žiadosť Pakistanu a Organizácie islamskej spolupráce (OIC), aby vytvorila mechanizmus dôkladného sledovania akcií islamského hnutia.
Bacheletová uviedla, že v mnohých afganských regiónoch je obmedzovaná voľnosť pohybu žien a niektoré dievčatá už nesmú chodiť do školy. Potláčané sú pokojné protesty a neplnoletí sú povolávaní do služby v zbrani. Tieto správy sú vierohodné, zdôraznila komisárka podľa agentúry DPA. "Existujú závažné riziká pre ženy, novinárov a novú generáciu vodcovských postáv občianskej spoločnosti, ktoré sa objavili v uplynulých rokoch," povedala Bacheletová.
"Rôzne etnické a náboženské menšiny Afganistanu sú tiež vystavené nebezpečenstvu násilia a útlaku, keď pomyslíme na vzorec závažného porušovania ľudských práv za vlády Talibanu v minulosti a na správy o zabíjaní a cielených útokoch z minulých mesiacov," povedala Bacheletová.
"Zásadnou červenou líniou bude spôsob, akým Taliban bude zaobchádzať so ženami a dievčatami a ako bude rešpektovať ich práva na slobodu, slobodu pohybu, vzdelanie, osobného vyjadrovania a zamestnania v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv," vyhlásila Bacheletová podľa agentúry AFP na úvod zasadania rady v Ženeve.
Od prevzatia moci nad Afganistanom 15. augusta sa Taliban pokúša presvedčiť jeho obyvateľov i zahraničie, že sa zmenil a že jeho režim bude menej brutálny než ten z rokov 1996 až 2001. Taliban tvrdí, že bude rešpektovať práva žien, ktoré vraj budú mať prístup k vzdelanie a práci, a že médiá budú nezávislé a slobodné, píše AFP.
Rada pre ľudské práva sa pravidelne zaoberá stavom ľudských práv vo svete a v prípade potreby zvoláva mimoriadne zasadnutie. Môže vydávať rezolúcie alebo zriaďovať vyšetrovacie výbory. Má 47 členských krajín, ktoré vždy na tri roky určuje Valné zhromaždenie OSN.
